Plány na ďalší prieskum Marsu so snahou dopraviť na Zem prvé vzorky jeho pôdy otvárajú staré rany. Hoci sa NASA v tejto chvíli sústredí na program Mars Sample Return a očakáva, že sa v polovici 30. rokov 21. storočia podarí misiu dokončiť, profesor astrobiológie z Technickej univerzity v Berlíne Dirk Schulze-Makuch pripomína, že sme život na červenej planéte mohli objaviť už pred päťdesiatimi rokmi. A tiež ho v rámci dobre mieneného experimentu bohužiaľ omylom zabiť.
Dlho predtým, než sa po Marse preháňalo vozidlo Curiosity, pristála na povrchu červenej planéty dvojica modulov v rámci projektu Viking. Išlo o prvé zariadenia, ktoré urobili snímky priamo z povrchu Marsu, ale súčasne tiež vykonali biologické experimenty s cieľom nájsť život. Výsledky vedcom spočiatku poriadne zamotali hlavu, pretože sa zdalo, že aj keď boli v pôde skutočne nájdené organické zlúčeniny, nakoniec NASA usúdila, že sa vzorky kontaminovali mikroorganizmami zo Zeme a boli vyhlásené za nepreukazné.
Nepreukazné pokusy
Pri jednom z experimentov sa ale NASA predsa len zastavila a vykonávala ho ďalej, pretože sa zdalo, že život na Marse existuje. Prísť na to vedci chceli pomocou niekoľkých pokusov, ako bolo pridanie vody s živinami a rádioaktívnym uhlíkom do niektorej zo vzoriek pôdy. Predpoklad bol taký, že ak by mikroorganizmy skutočne spotrebovali živiny, odpadovým produktom by bol plyn s rádioaktívnym uhlíkom, a práve taký v prvom teste zariadenie skutočne detekovalo. Ďalšie pokusy už takýto výsledok nepriniesli – žiadny plyn sa už neuvoľnil – čo bolo proti predpokladu, že by pridanie živín ešte zväčšilo populáciu mikróbov a teda aj obsah vyprodukovaného plynu. Aj tento pokus bol preto označený za nepreukazný a od roku 1976 sa ním v podstate nikto otvorene nezaoberal.
Bol to až spomínaný Dirk Schulze-Makuch, ktorý v roku 2024 vyslovil v článku zverejnenom portálom BigThink teóriu, že experimenty v rámci programu Viking boli až príliš pozemské. Pripomenul, že na Zemi existujú mikroorganizmy, ktoré prežívajú v extrémne suchých podmienkach – napríklad hlboko v soľných horninách púšte Atacama. Tieto organizmy potom čerpajú vodu z vlhkosti vzduchu a priamy kontakt s kvapalinou by ich zahubil. Čo ak sme teda na Marse narazili na podobne adaptované formy života a zlikvidovali sme ich tým, že sme ich poliali vodou?
Prví mimozemšťania? Zničení!
Schulze-Makuch to ilustruje jednoduchou analógiou: „Predstavte si, že mimozemšťania nájdu človeka v púšti. Zistia, že potrebuje vodu – a hodia ho do oceánu. Asi mu tým moc nepomôžu.“ Podľa neho mohlo naliatie vody na marťanské mikróby znamenať koniec ich metabolickej aktivity, a preto už ďalšie testy nič neukázali. Čo viac, už v roku 2007 vyslovil Schulze-Makuch v rámci štúdie zverejnenej portálom Cambridge University Press hypotézu, že prípadný život na Marse by mohol využívať peroxid vodíka ako súčasť bunkovej štruktúry. Tá by pomáhala prežiť nízke teploty, zadržiavať vodu a poskytovať aj zdroj kyslíka. Lenže peroxid je veľmi nestabilný a vystavenie teplu by bunky okamžite zabilo.
A práve niečo také sa zrejme stalo v roku 1976. Pôda bola pred analýzou zahrievaná, takže ak marťanské mikroorganizmy peroxid vodíka obsahovali, opäť mohli byť týmto spôsobom usmrtené skôr, než prístroje vôbec niečo zachytili. Samozrejme, ide stále o špekulácie a pravdepodobne ich nebude možné v dohľadnej dobe overiť. Ak by sa tak ale stalo a ukázalo sa, že sme boli pri kontakte s prvými mimozemšťanmi tak trochu zbrklí, bol by to pekný námet na béčkovú sci-fi.
