Mononukleóza – choroba (nielen) z bozkávania
Mononukleóza je najčastejšie pozorovaná u tínedžerov a mladých ľudí a môže byť pre nich mimoriadne stresujúcim vírusom, s ktorým sa musia fyzicky i emocionálne vyrovnať. Vírusová infekcia spôsobená vírusom Epstein-Barrovej (EBV) (prípadne CMV, toxoplazmóza či herpesvírusy) často vedie k ťažkej únave, polihovaniu, zvýšenej chorobnosti, narušenému dennému režimu a zameškanému vyučovaniu.
Bohužiaľ, v niektorých prípadoch sa ťahá a nabaľuje na seba ďalšie a ďalšie zdravotné komplikácie, navyše dokáže aj veľmi nepekným spôsobom narušiť psychické zdravie tínedžera a môže sa rozvinúť aj v chronický únavový syndróm.
Tento vírus je veľmi zákerný v tom, že aj keď ho prekonáte, nemôžete sa spoľahnúť na to, že získate doživotnú imunitu. Nezriedka vplyvom choroby, či extrémnym stresom, dôjde k reaktivácii vírusu, ktorý mononukleózu spôsobuje.
Kľúčom k uzdraveniu je pochopenie toho, ako zvládať mononukleózu u dospievajúcich a podporovať ich uzdravenie celého človeka. Sme tu, aby sme vám pomohli pomôcť vášmu dospievajúcemu navigovať na jeho ceste k uzdraveniu a rekonvalescencii a zdarnému návratu k aktívnemu životnému štýlu. Mnohí tínedžeri so silným imunitným systémom dokážu mononukleózu zvládnuť behom pár týždňov jaternej diéty a častejšiemu odpočinku, bohužiaľ niektorí pociťujú únavu veľmi dlho – pokojne aj niekoľko mesiacov po prekonaní choroby. Jaterná diéta a šetriaca strava, ktorá pečeň a slezinu nezaťažuje, je pre rýchlejšiu rekonvalescenciu kľúčová.
Obrovský pozor – najmä spočiatku prepuknutia nemoci sú pečeň a slezina obvykle zväčšené a hrozí zvýšené riziko, že aj pri banálnom úraze dôjde k masívnemu krvácaniu do brušnej dutiny. Preto by sa tínedžer s mononukleózou mal šetriť, neprevádzkovať kontaktné športy, neskákať bezhlavo do bazénu na brucho, vyvarovať sa nebezpečným situáciám a dávať si pozor aj napríklad pri jazde automobilom, kedy ho môže zraniť aj bežný bezpečnostný pás pri náraze viac, než by sa zdalo byť obvyklé. Najvhodnejším športom sú prechádzky, pobyt v prírode všeobecne, čerstvý vzduch pri tejto chorobe je veľmi dôležitý.
Príznaky mononukleózy u dospievajúcich
Hlavným príznakom býva zdurenie uzlín, bolestivosť v krku, „angína“ ktorá nereaguje na liečbu antibiotikami, naozaj vysiľujúca únava, nadmerná spavosť, afty v ústach, zväčšená pečeň, slezina, nepohodlie v brušnej krajine. Pridávajú sa aj bolesti svalov, kĺbov aj po minimálnej námahe. Podráždenosť, depresie, nechuť čokoľvek robiť – vyhýbanie sa aj bežným činnostiam. Mononukleóza môže spôsobiť príznaky podobné chrípke, vrátane vysokej horúčky, bolesti hlavy, bolesti svalov a zimnice. Môžete dať svojmu dospievajúcemu voľnopredajné lieky proti bolesti, ako je napríklad Ibuprofén, v rámci šetrenia pečene je naopak nevhodné podávanie paracetamolu. Niekedy sa však objavuje dlhodobo zvýšená teplota okolo 37,3 stupňov Celzia, no váš tínedžer sa bude cítiť zničene, bude sa nadmerne potiť. Najmä nezvyklé nočné potenie dokáže na mononukleózu tiež upozorniť. Na ďasne sa môžu objaviť nafialovelé fliačiky – Holzelovo znamenie. Zaujímavým ukazovateľom, že sa v tele usídluje EBV vírus sú napríklad nezvyklé ťažkosti v očnom okolí tzv. Bassův, či Hoaglandův príznak. Sčervenanie a opuch vznikne z ničoho nič, behom pár dní zmizne – objavuje sa najmä spočiatku nemoci. EBV vírus môže znovu spustiť imunologické reakcie a návrat chronického ekzému, ak ním váš tínedžer trpel v detskom veku.
Ako pomôcť bojovať s mononukleózou?
Zaistite, aby vaše dieťa dostalo dostatok tekutín, aby nedošlo k dehydratácii a podporilo sa zotavenie. Aby ste svojmu dospievajúcemu pomohli vyrovnať sa s mononukleózou a vyliečiť sa z nej, poskytnite mu emocionálnu podporu a vytvorte upokojujúce prostredie, ktoré povedie k ich uzdraveniu. Zvážte použitie nasledujúcich stratégií – Udržujte otvorenú komunikáciu so svojím dospievajúcim, aby ste porozumeli jeho obavám, frustráciám a obmedzeniam, ktoré sú pre neho nové rovnako ako pre vás. Pomôžte im vyjadriť svoje emócie a uistite ich, že zotavenie nejakú dobu trvá.
Pripomeňte im, že s trpezlivosťou a časom sa zlepší. Spolupracujte s učiteľmi, školskými poradcami a správcami svojho dieťaťa na vytvorení akademického plánu, ktorý zohľadní zameškané školské dni/týždne a podporí ich postupný návrat k plnej účasti na školskej dochádzke. Môžete ich povzbudiť, aby oslovovali spolužiakov kvôli poznámkam a úkolom. Podporujte svoje dospievajúce deti, aby sa zaoberali ľahkými fyzickými aktivitami alebo koníčkami, pretože je znesú, ale nedovoľte im namáhavé cvičenie alebo kontaktné športy, dokým nezíska svoju silu. Keď sa začnú liečiť, pomôžte im nájsť rovnováhu medzi odpočinkom a zapojovaním sa do činností, ktoré ich bavia, avšak je dôležité ich robiť s mierou a ohľadom na aktuálny zdravotný stav. Navštevujte pravidelne lekára, ak vaše dieťa má z izolácie od bežných aktivít s rovesníkmi, doprajte mu odbornú psychologickú pomoc.
Tento článok bude čoskoro pokračovať.
