Jan Herzig: Mladý český vedec, ktorý búra stereotypy o vede
Ešte nemá maturitu, no už v sedemnástich rokoch patrí k najvýraznejším tváram mladej českej vedeckej scény. Jan Herzig spolupracuje s Akadémiou vied, popularizuje vedu a s jeho zápalom sa mu darí pre ňu nadchnúť aj svojich rovesníkov. „Dávno to nie je len o starých profesoroch a akademických tituloch, veda je pre všetkých,“ hovorí.
Keď bol malý, chcel byť smetiarom, pilotom a chvíľu dokonca aj historikom. V jedenástich rokoch ho ale naplno pohltila astronómia. „V roku 2019 sa oslavovalo 50 rokov od pristátia na Mesiaci a ja som o tom sledoval všetky možné programy. Potom som videl rozhovor s astronautom Andrewom Feustelom, ktorý hovoril o ISS, a ja som bol úplne fascinovaný,“ opisuje. „Hneď v prvom ročníku osemročného gymnázia sme potom preberali vesmír – a bolo rozhodnuté,“ hovorí. Do karát mu paradoxne hrala aj pandémia covidu, počas ktorej sa mohol naplno ponoriť do učebníc a odbornej literatúry. Definitívne sa tak utvrdil, že vesmír je presne to, čomu sa chce venovať.
Keď vek nie je prekážkou
Získané znalosti potom zúročil na najrôznejších astronomických olympiádach, kde zbieral jedno víťazstvo za druhým. V púhych trinástich rokoch začal písať články o výskume vesmíru pre Českú astronomickú spoločnosť. „Už v tej dobe tam bolo veľa ľudí, ktorí môj vek nebrali ako prekážku a dali mi šancu,“ hovorí o etape, ktorá ho nasmerovala ďalej.
Krátko po svojich šestnástich narodeninách sa dostal na stáž do Astronomického ústavu Akadémie vied v Ondřejove. „Spoločne s kamarátom sme strávili týždeň v spoločnosti vedcov, ktorí nám predstavovali svoje výskumy, zároveň som sa aj učili základné princípy spracovania astronomických dát.“
Jana to nadchlo natoľko, že sa rozhodol v oblasti astrofyziky napísať aj stredoškolskú odbornú činnosť – konkrétne sa zaoberal výskumom exoplanét, teda planét, ktoré sú desiatky či stovky svetelných rokov ďaleko a obiehajú iné hviezdy, než je naše Slnko. „Exoplanéty predstavujú pomerne novú, ale zároveň aj jednu z najrýchlejšie rozvíjajúcich sa oblastí astrofyziky. Navyše sa s nimi tiež spájajú jedny z najdôležitejších otázok ľudstva, a to či sa niekde nachádza kópia Zeme a či sme vo vesmíre sami,“ vysvetľuje dôvody, prečo sa rozhodol venovať práve tomuto odboru. „Na to, že niekde existuje nejaká forma života, by som si pokojne stavil. Nepredstavujme si ale veľké mestá mimozemšťanov, pôjde skôr o jednoduché baktérie alebo mikroby.“
So svojou stredoškolskou odbornou činnosťou zvíťazil v celoštátnom kole v odbore fyzika a teraz by sa rád prebojoval aj do medzinárodných súťaží. Spoločne so svojím vedúcim plánujú tiež rozvinúť výskum do vedeckého článku a podať návrhy na pozorovanie exoplanét pomocou najlepších ďalekohľadov na svete, vrátane Jamesa Webba. „To je dosť práce na celý školský rok,“ usmieva sa Jan, ktorý má na gymnáziu kvôli svojim aktivitám vytvorený individuálny vzdelávací plán.
Keď rovesníci inšpirujú rovesníkov
Veľa času mu totiž zaberá tiež iniciatíva Zvaž vědu!, ktorú pred dvoma rokmi založili spoločne s kamarátom. „Chceli sme, aby stredoškoláci vo vede videli niečo iné, než čo sa im ukazuje v škole. Aby sa mohli inšpirovať príbehmi úspešných rovesníkov a vydať sa trebárs tiež na takú cestu ako oni. Mnohí z nich vôbec ani netušia, aké príležitosti majú,“ vysvetľuje Jan. Za svoju aktivitu získal 6. miesto v súťaži Středoškolák roku a spolu s ďalšími mladými študentmi tak búra predsudky o svojej generácii. „Nie sme žiadne snehové vločky, zvládneme viac, než sa od nás čaká,“ dodáva.
Hoci to vyzerá, že Janovi išlo vždy všetko ako po masle, jeho cesta nie je lemovaná len úspechmi. „V kompetitívnom prostredí vždy prídu aj ťažšie okamihy. Preto je dôležité mať okolo seba tých správnych ľudí, na ktorých sa môžete obrátiť a ktorí vám ich pomôžu prekonať,“ hovorí a odkazuje: „Myslím, že všetci, ktorí chcú robiť vedu, venujú tomu čas a úsilie, tak sú v správnej dobe na správnom mieste. Tých príležitostí je tu v Česku hrozne moc. Stačí sa nepodceňovať a nájsť odvahu vykročiť.“
