Boj proti fiktívnym živnostiam sa stupňuje: Štát sľubuje prísnejšie kontroly a miliónové zisky.
Odborári a živnostníci s nadšením privítali snahu ministerstva práce rázne zakročiť proti fenoménu „fiktívnych živnostníkov“. Táto forma zamestnávania totiž výrazne znižuje náklady zamestnávateľov, ktorí sa tak vyhýbajú plateniu daní a odvodov štátu.
Ako to funguje v praxi?
Zatiaľ čo pri zamestnancovi s hrubou mzdou 1 500 eur zamestnávateľ reálne zaplatí až 2 050 eur, živnostník s podobným čistým príjmom ho vyjde len na 1 500 eur. Odborári a ekonómovia dlhodobo upozorňujú na negatívne dopady takéhoto zamestnávania, no firmy popierajú, že by ho preferovali.
Skutočný rozsah problému.
Podľa odhadov Útvaru hodnoty za peniaze pracuje pre jedného klienta viac ako 30 % slovenských živnostníkov, čo predstavuje približne 123-tisíc ľudí. Títo živnostníci v skutočnosti vykonávajú prácu, ktorá by mala byť vykonávaná v zamestnaneckom pomere.
Dôsledky pre živnostníkov.
Živnostníci si musia uvedomiť, že tento systém ich oberá o sociálne zabezpečenie a úrazové poistenie. Zmena definície závislej práce by mohla kontrolórom uľahčiť odhaľovanie a pokutovanie nelegálnych praktík, nakoľko súčasná legislatíva im zväzuje ruky.
Súčasný zákonník práce definuje závislú prácu ako prácu vykonávanú zamestnancom podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v dohodnutom pracovnom čase na určenom mieste, výlučne v pracovnom pomere. Ministerstvo práce plánuje toto znenie sprísniť.
Štát očakáva tučné zisky.
Ministerstvo práce je presvedčené, že vďaka pripravovaným zmenám získa štátna pokladnica až 40 miliónov eur.
(ST)
