Mimozemská civilizácia, ktorá by pátrala po inteligentnom živote vo vesmíre, by nemusela zachytiť náš televízny alebo mobilný signál. Nemusela by si všimnúť ani objekty rotujúce okolo Zeme po obežnej dráhe. Nápovedou, že pri svojom bádaní možno natrafili na planétu s inteligentnou formou života, by mohol byť silný rádiový šum z letiskových radarov (najmä tých vojenských) a podľa najnovšej štúdie by také signály mohli pozorovatelia zachytiť až zo vzdialenosti 200 svetelných rokov.
„Civilizácie môžu vysielať signály aj neúmyselne,“ upozorňuje Ramiro Caisse Saide z University of Manchester, ktorý je autorom výskumu prezentovaného na Národnej astronomickej konferencii vo Veľkej Británii. „Zem má technológie, ktoré vytvárajú rádiové emisie – a my sa pýtame, či by ich mimozemšťania na podobnej technickej úrovni mohli zachytiť,“ vysvetľuje Saide motív štúdie.
Keď radarové systémy sledujú letovú premávku, rádiové vlny prirodzene unikajú do vesmíru. A nie je ich málo! Odhadom sa jedná o 2×10¹⁵ wattov prúdiacich z kombinovaných radarov po celej planéte, čo je dosť na to, aby vytvárali kolektívny signál. Najzaujímavejšie sú potom podľa Saideho v tomto ohľade vojenské radary. Tie sú nielen silnejšie, ale hlavne smerové a pravidelné, podobne ako svetelný lúč majáku. Natoľko špecifický profil vysielania by potom mohol byť mimozemskými pozorovateľmi považovaný za umelý, čo by bola jasná indicia, že na Zemi existuje vyspelá civilizácia.
Ak sa pýtate, z akej diaľky by bolo možné Zem týmto spôsobom sledovať, autori štúdie tvrdia, že by sa mohlo jednať až o vzdialenosť 200 svetelných rokov. V takom okruhu okolo Zeme sa vyskytuje približne 120 tisíc hviezd a takmer okolo každej obiehajú nejaké planéty. Výskumníci tiež pridali simuláciu, ako by naše rádiové úniky do vesmíru vyzerali z pohľadu niekoľkých konkrétnych blízkych hviezd a uznali, že nie vždy by bol signál dostatočne silný. Dôvodom je nerovnomerné rozloženie radarov na Zemi, takže by okrem sily signálu záležalo aj na uhle pohľadu na Zem.
Štúdia okrem iného potom otvára otázku pravdepodobnosti kontaktu s mimozemskou civilizáciou a poukazuje na to, že by k nemu nemuselo dôjsť len naším aktívnym pričinením. Projekty ako SETI, ktoré obvykle hľadajú aktívne signály od mimozemšťanov, by tak mohli tvoriť len polovicu nášho hypotetického spojenia s vyspelou civilizáciou, pretože rovnako tak môže ona sledovať nás. A ako už ste teraz pochopili, ľudstvo robí dosť vecí (hoci aj neúmyselne), podľa ktorých by nás niekto iný skutočne mohol objaviť.
