Miles „Burt“ Marshall bol desaťročia mužom, za ktorým sa chodilo v severnej časti štátu New York, ak ste mali peniaze na investovanie, ale chceli ste ich držať lokálne. Pracoval z kancelárie v pôvabnej dedinke Hamilton, neďaleko Colgate University, a pripravoval daňové priznania a predával poistenie. Taktiež prijímal peniaze do takzvaného „8% Fondu“, ktorý garantoval takýto ročný úrok bez ohľadu na vývoj finančných trhov.
Jeho klienti to rozširovali medzi rodinu a priateľov. Máte úspory na dôchodok? Nechajte to na Burta. Investuje ich do miestnych nehnuteľností na prenájom a vaše peniaze budú rásť rýchlejšie ako v banke. Marshall bol priateľský a ľudový. Rozdával darčekové tašky s javorovým sirupom, uhorkami a miestnym medom v pohároch s roztomilými nápismi ako: „Neblázni. Pre správne poistné krytie zavolaj Milesovi B. Marshallovi.“
„Hovoril vám o všetkých ostatných ľuďoch, ktorí investujú. Investujú cirkvi. Investujú hasičské zbory. Investujú lekári,“ povedala jedna z klientiek, Christine Corriganová. „Takže si pomyslíte: ‚No, sú to múdri ľudia. Nerobili by to, keby to nebolo v poriadku… Prečo by som mal byť podozrievavý?'“ Potom sa to všetko zrútilo.
Marshall dlhoval takmer 1 000 ľuďom a organizáciám približne 95 miliónov dolárov na istine a úrokoch, keď pred dvoma rokmi vyhlásil bankrot, podľa dokumentov správcu konkurznej podstaty. Toto leto bol 73-ročný podnikateľ obvinený z toho, že jeho investičná činnosť bola Ponziho schéma. V prípade odsúdenia mu hrozí väzenie. Marshallovi právnici sa odmietli vyjadriť.
Celkové straty Marshallových investorov nedosahujú astronomické rozmery Ponziho schémy, ktorú zorganizoval Bernie Madoff. Ale ohrozujú malé univerzitné mesto s približne 6 400 obyvateľmi a jeho prevažne vidiecke okolie.
Mnohí investori boli profesori z Colgate, robotníci, administratívni pracovníci alebo dôchodcovia. Niektorí stratili celoživotné úspory v desiatkach alebo stovkách tisíc dolárov. Corriganová a jej manžel, ktorí vlastnia reštauráciu 48 kilometrov východne, mali pohľadávku približne 1,5 milióna dolárov. Teraz sa čudujú, ako ich mohol niekto, kto sa zdal taký spoľahlivý, kto organizoval každoročné večierky pre svojich klientov a dokonca im volal na narodeniny, zradiť ich dôveru.
„Na život sa po takejto udalosti pozeráte inak. Je to ako: ‚Komu môžete veriť?'“ povedal Dennis Sullivan, ktorému dlhovali približne 40 000 dolárov. „Je to smutné kvôli tomu, čo urobil tejto oblasti.“
Marshall a jeho manželka žili v tehlovom viktoriánskom dome, niekoľko blokov od jeho kancelárie. Okrem poistenia a prípravy daní prenajímal viac ako 100 nehnuteľností a prevádzkoval firmu na uskladnenie vecí a tlačiareň. Jeho rodičia prevádzkovali v tejto oblasti poisťovňu a realitnú kanceláriu a meno Marshall malo v miestnom prostredí rešpekt. Hoci nedokončil vysokú školu, bol federálne registrovaným daňovým odborníkom. Pre mnohých v okolí sa zdal byť oboznámený s peniazmi a mal úhľadnú kanceláriu.
„Mal francúzske dvere, krásny koberec a veľký stôl a vyzeral, že je prosperujúci a spoľahlivý,“ povedala Corriganová.
Marshall začal prijímať peniaze od ľudí na nákup a údržbu nehnuteľností na prenájom v 80. rokoch. Ľudia dostávali naspäť vlastné zmenky – papieriky s vyznačenou sumou dolárov. Výbery sa dali uskutočniť s 30-dňovou výpovednou lehotou. Ľudia sa mohli rozhodnúť, že budú dostávať pravidelné úrokové platby.
Účastníci vnímali tieto transakcie ako investície. Marshall ich nazýval pôžičkami.
Marshall dlhé roky plnil svoje sľuby vyplácať úroky a spracovávať výbery. Keď sa to roznieslo, zapojilo sa viac ľudí. Sullivan si spomína, ako Marshallovi dali peniaze jeho rodičia, potom on, potom jeho snúbenica, potom dcéra jeho snúbenice, potom jeho syn a dokonca aj jeho snežný klub. „Všetci sa do toho dostanú,“ povedal Sullivan.
Množstvo investorov žilo v iných štátoch, ale mali väzby na túto oblasť.
Prísľub 8% výnosov nebol v 80. rokoch, v čase vyšších úrokových sadzieb, ničím výnimočný. Ale vynikal neskôr, keď úrokové sadzby klesli. Marshall v rámci konkurzného konania povedal, že predpokladal, že zhodnotenie jeho nehnuteľností viac než pokryje dlhy. „To je teraz očividne nepravda,“ povedal, podľa dokumentov, „ale to som si vždy myslel.“
Peniaze prestali prúdiť do roku 2023.
Marshall požiadal o ochranu pred bankrotom podľa kapitoly 11 v apríli, pričom vyhlásil záväzky vo výške viac ako 90 miliónov dolárov a aktíva vo výške 21,5 milióna dolárov, z ktorých väčšina bola v nehnuteľnostiach. V podaní vysvetlil, že bol hospitalizovaný kvôli „vážnemu srdcovému ochoreniu“, ktoré si vyžiadalo dve operácie a stálo ho 600 000 dolárov. Keď sa rozšírila správa o jeho chorobe, držitelia zmeniek sa začali hrnúť a žiadali svoje peniaze späť.
Správca konkurznej podstaty, Fred Stevens, obvinil Marshallovu platobnú neschopnosť z nekompetentných obchodných praktík a požičiavania si od ľudí za nadtrhové sadzby. Správca konkurznej podstaty tvrdil, že do roku 2011 Marshall používal nové investičné peniaze na splácanie predchádzajúcich investorov, čo je znak Ponziho schémy.
Prokurátori tvrdia, že Marshall falošne prezentoval ziskovosť svojho realitného podnikania a nechal svojich zamestnancov vytvárať „súhrny transakcií“ s falošnými informáciami o zostatkoch na účtoch a získaných úrokoch. Podľa prokurátorov boli peniaze presmerované do jeho ďalších podnikov a minul stovky tisíc dolárov investorov na osobné výdavky, vrátane leteckej dopravy, stravovania v reštauráciách, potravín a štúdií jogy.
Marshallovi klienti sa cítia zradení. „Nechali sme to tam, aby sa to nahromadilo. No, nahromadilo sa mu to vo vrecku,“ povedala Barbara Baltusniková o svojej investícii.
Marshall sa v júni vyhlásil za nevinného z obvinení z krádeže a podvodov s cennými papiermi. Je obvinený z krádeže viac ako 50 miliónov dolárov.
Marshallov dom a nehnuteľnosti boli predané ako súčasť konkurzného konania, ktoré pokračuje. Ľudia, ktorí dali Marshallovi svoje peniaze, majú z predaja aktív nárok na približne 5,4 centu z dolára. Podľa správcu konkurznej podstaty sa prešetrujú potenciálne nároky voči finančným inštitúciám.
Baltusniková povedala, že jej a jej manželovi dlhovali státisíce dolárov a teraz sa čuduje, ako bude platiť účty lekárom. Sullivanova matka sa k nemu nasťahovala po strate investície.
V Epworth, Georgia, dôchodkyňa Carolyn Callová nikdy neuvidí peniaze, o ktorých dúfala, že jej pomôžu zvýšiť jej platby sociálneho zabezpečenia. O Marshallovi sa dozvedela prostredníctvom strýka, ktorý žil v severnej časti štátu New York. „Som len schopná platiť svoje účty a ísť ďalej,“ povedala. „Nič extravagantné. Žiadne výlety. Pre vnúčatá sa nedá robiť takmer nič.“
Michael Hill, The Associated Press
