Štyri Stanleyho poháre a potom temné časy: Príbeh podvodníka, ktorý takmer zničil Islanders
Tím New York Islanders vstúpil do NHL v roku 1972. No za prvých jedenásť sezón svojej existencie dokázali štyrikrát za sebou získať Stanleyho pohár, až kým ich z trónu nezosadil Edmonton Oilers.
Jedným z hlavných architektov úspechov „ostrovanov“ bol tréner Al Arbour, ktorý strávil na lavičke tímu s dva a pol ročnou prestávkou 20 rokov. V roku 1994 výnimočný tréner definitívne ukončil kariéru a pre Islanders prišli temné časy.
V roku 1992 majiteľ tímu John Pickett odovzdal vedenie klubu skupine menšinových akcionárov, ktorých miestna tlač nazvala „Gang štyroch“. Gang úplne nahradil vedenie, ktoré začalo chaoticky prehadzovať hráčov. Výsledkom bolo, že Islanders ukončili skrátenú sezónu 1994–95 na predposlednom mieste v NHL a vyhrali iba 15 zo 48 zápasov. Pritom ešte dva roky predtým si ešte klub zahral vo finále východnej konferencie.
Po katastrofálnej sezóne zmenili Islanders hlavného trénera: stal sa ním Mike Milbury, s ktorým sa predtým Boston dostal do finále Stanleyho pohára. Milbury však v lige pôsobil iba dva roky a navyše viedol tím s takými superhviezdami ako Ray Bourque a Cam Neely, ktorý bol v tom čase považovaný za najlepšieho krídelníka v súťaži. Milburyho nový tím takýchto hráčov nemal, a tak Islanders skončili v lige predposlední a vyhrali iba 22 zápasov z 82.
Návštevnosť Islanders prirodzene klesala uprostred všetkých týchto otrasov. V sezóne 1995/1996 bol tím na druhom mieste od konca. Horšie na tom bol už len Winnipeg Jets, ktorý sa po spomínanej sezóne presťahoval do Phoenixu. Tím sa stal stratovým a Pickett sa ho logicky rozhodol predať. Fanúšikovia, ktorých bolo na tribúnach čoraz menej, toto rozhodnutie privítali: zdalo sa, že horšie už byť nemôže. Ukázalo sa, že môže.
John Spano mal sotva 30 rokov, bol úspešným podnikateľom z Texasu, ktorý veľmi túžil vlastniť tím NHL. Spano chcel kúpiť 50 percentný podiel v Dallase Stars, ale majiteľ tímu považoval jeho požiadavky za nereálne a vybral si iného kupca. Spano sa pokúšal získať podiel aj vo Floride Panthers, ktorá bola vtedy čerstvým nováčikom NHL. No neuspel ani tam. Potom sa Spano rozhodol kúpiť Islanders.
„Vyrastal som v New Yorku a miloval som šport. Miloval som Islanders a tím sa trápil. Chcel som prinavrátiť slávne časy Bossyho a Trottiera, dynastie. Rok predtým som bol na zápase s majiteľom Pittsburghu a bol som ohromený tým, čo som videl. Na tribúnach bolo sotva 6 000 divákov, aréna vyzerala skôr ako smetisko. Nemohol som tomu uveriť, keď som bol dieťa, ten štadión vyzeral neuveriteľne,“ povedal Spano v minulosti zámorským médiám.
Tento muž okolo seba vytvoril obraz multimilionára, ktorý si užíva život. „Vlastnil som každý cool model auta, aký kedy ľudstvo vytvorilo. Mám luxusné domy a ďalší majetok: som si istý, že môžem vlastniť hokejový tím,“ povedal vtedy Spano.
Médiá a jeho hlasné sľuby z neho v určitom okamihu urobili idola miestnych fanúšikov. Priaznivci skandovali „Zachráňte nás, Spano!“ a na tribúnach sa dokonca objavili podomácky vyrobené plagáty s nápisom „Spano za prezidenta“. Podnikateľ bol de facto považovaný za majiteľa tímu, hoci peniaze ešte nepreviedol predchádzajúcemu majiteľovi.
Zároveň sa Spano snažil ukázať nielen ako bohatý muž, ktorý točí peniaze, ale aj ako dobrosrdečný chlap. Jeden z fanúšikov tímu, Michael Rudman, ktorý si prenajímal vlastnú lóžu, povedal, že Spano ho pozýval do svojej lóže a pýtal si rady.
„Vyzeral ako muž, ktorý sa svojej novej hračky nevedel nabažiť. Lietal svojím súkromným lietadlom z Dallasu do New Yorku a späť a hovoril vám, koľko peňazí na ňu míňa.“ Vo februári 1997 Rada guvernérov ligy schválila predaj Islanders za 165 miliónov dolárov. A potom si Rudman začal všímať zmenu v Spanovej nálade. Je nepravdepodobné, že by si dokázal predstaviť, že podvodník jednoducho nemá toľko peňazí.
Spano mal na účte niekoľko stotisíc dolárov, čo mu umožňovalo udržiavať ilúziu luxusného života. Samozrejme, nemal žiadne autá, lietadlom lietal čiastočne z peňazí Islanders a dokonca aj dom si kúpil na hypotéku.
Podvodník sa takmer odhalil, keď sa pokúsil kúpiť Dallas. Prezident klubu Jim Lites, ktorý viedol rokovania, si neskôr spomenul, že „multimilionár“ nedokázal po spoločnom obede ani len zaplatiť účet. Lites navyše navštívil Spanov dom a bol prekvapený takmer úplnou absenciou nábytku v jeho luxusnom dome. Podvod mohol byť odhalený už vtedy a nie je jasné, prečo prezident Dallasu neinformoval ligu, keď sa Spano rozhodol kúpiť iný tím.
Ako sa teda Spanovi podarilo všetkých oklamať? „Keď sa pohybujete v správnych kruhoch, ľudia prestanú klásť otázky,“ vysvetlil neskôr podvodník. NHL Spanovi verila na slovo. „Mali sme trojčlenný hovor: ja, môj právnik a niekto z ligy. Zástupca NHL požiadal môjho právnika, aby overil môj čistý majetok, a urobil to výlučne na základe mojich slov. Bál som sa, že sa to prevalí, pretože keby si to overili, celá vec by sa potom rozpadla. Ale overili si len to, čo povedal môj právnik, a to bolo všetko, čo urobili,“ spomínal neskôr neúspešný majiteľ.
Spomínaný Lites povedal: „Podvodníka zvyčajne spoznáte hneď: žije naplno, má manželku so silikónovými prsiami, všetky tie veci. Ale Spano v 33 rokoch vyzeral skôr na 60, bol to najtvrdší mladý muž, akého som kedy stretol, nemal tú obvyklú podvodnícku pompéznosť.“ Spanovi verili aj legendy klubu. Obranca Denis Potvin sa mal stať prezidentom Islanders za novej vlády –neskôr povedal, že jediné, čo ho na novom majiteľovi trápilo, bol úplný nedostatok asistentov, bolo to, akoby John všetko robil sám.
Spanovi sa podarilo udržať si svoju legendu tým, že zamestnancom Islanders hovoril jednu vec, ľuďom z vedenia NHL druhú a pracovníkom bánk niečo úplne iné. Bol taký presvedčivý, že Gary Bettman povedal, že John je „typ človeka, ktorého by sme chceli ako majiteľa“.
Spanovi sa dokonca podarilo sfalšovať dokumenty, aby získal pôžičku vo výške 80 miliónov dolárov od jednej z bánk. V apríli 1997 však musel John zaplatiť 17 miliónov dolárov, ktoré nemal. Podvodník sa z toho začal vykrúcať a odďaľoval termín: jedného dňa poslal šek na 1 700 dolárov a tvrdil, že si pomýlil počet núl.
V určitom okamihu však už nebolo možné platbu odložiť. V júli sa na zasadnutí Rady guvernérov ukázalo, že Spano previedol Pickettovi iba 26 000 dolárov, pričom ako krytie použil sfalšované listiny z bánk a iné falzifikáty.
Spano od dohody odstúpil pod podmienkou, že ho starý majiteľ nebude žalovať za porušenie zmluvy – o podvodníka sa však rýchlo začala zaujímať FBI. Spanovi hrozilo 60 rokov väzenia za podvod a falšovanie, ale s vyšetrovaním uzavrel dohodu a vyviazol s 5 rokmi a 11 mesiacmi.
Krátko po prepustení z väzenia bol opäť zatknutý za úverový podvod a dostal ďalšie štyri roky trestu. V roku 2014 bol Spano obvinený zo 41 prípadov falšovania a odsúdený na 10 rokov; prepustený bol pred šiestimi mesiacmi. Medzitým sa podvodníkovi dokonca podarilo poskytnúť niekoľko rozhovorov.
Pre Islanders nebolo zbavenie sa Spana šťastnou skúsenosťou. Klub z Long Islandu sa nedostal do play-off ďalšie štyri sezóny a Milburyho zvláštne rozhodnutia ako generálneho manažéra posunuli tím o niekoľko rokov späť.
Po mnoho rokov boli Islanders považovaní za jeden z najnešťastnejších tímov v celej NHL. Pre ligu bol tento príbeh fackou do tváre, po ktorej NHL začala venovať oveľa väčšiu pozornosť potenciálnym novým majiteľom.
