Láska k človeku a pocit spolupatričnosti s utrpením človeka a ľudstva sa prelínajú poéziou Pavla Horova, vlastným menom Pavla Horovčáka. V sobotu, 25. mája, uplynulo 110 rokov od jeho narodenia. Pri tejto významnej príležitosti sa v Literárnom múzeu Pavla Horova v Bánovciach nad Ondavou konala spomienková slávnosť, informuje Mesto Michalovce.
Pavol Horov sa narodil 25. mája 1914 vo východoslovenskej zemplínskej obci Bánovce nad Ondavou, neďaleko Michaloviec. Štúdiá absolvoval na gymnáziu v Michalovciach v rokoch 1926 – 1934 a následne na učiteľskej akadémii v Bratislave (1934 – 1935), kde získal kvalifikáciu na vyučovanie slovenčiny, dejepisu a geografie.
Ako učiteľ pôsobil v Čani a v Michalovciach. Neskôr sa stal riaditeľom Československého rozhlasu v Košiciach (1948 – 1950). Po presťahovaní do Bratislavy bol v rokoch 1951 – 1952 šéfredaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ a neskôr (1954 – 1963) pôsobil ako jeho riaditeľ.
Medzi jeho najznámejšie zbierky o rodnom Zemplíne patria „Vysoké letné nebe“, „Zemplínske variácie“ a „Ponorná rieka“, avšak aj posmrtné básnické súbory „Asonancie“ a „Z posledných“.
Za svoje dielo bol vyznaným titulmi – v roku 1964 získal titul Zaslúžilý umelec a v roku 1973 Národný umelec. V roku 1974 mu bola udelená Národná cena Slovenskej republiky. O jeho živote a tvorbe vyšli dve monografie: „Básnické dielo Pavla Horova“ a „Pavol Horov – ponorný básnik“.
Pavol Horov zomrel 29. septembra 1975 v Bratislave, no jeho dielo a odkaz pretrvávajú dodnes, dotýkajúc sa srdiec generácií a vďaka nim stále žije v slovenskej literárnej kultúre.
