Skip to content
Menej ako minútu min.
Megatajfun: Obrovské vlny odvliekli japonský Titanic, náklad rozdrvil pasažierov zaživa

Toya Maru: Japonský Titanic a jedna z najväčších námorných tragédií v histórii

Jedna z najväčších námorných tragédií v histórii Japonska začala v momente, keď sa kapitán rozhodol vyplávať napriek zlému počasiu. Trajekt Toya Maru, neskôr prezývaný ako japonský Titanic, sa v septembri 1954 dostal do srdca tajfúnu a behom niekoľkých minút zmizol pod rozbúrenou morskou hladinou. Na palube zostalo vyše tisíc ľudí.

Ničivý tajfún udrel na Japonsko 26. septembra 1954 a zmenil beh dejín tamojšej dopravy. Trajekt Toya Maru mal za bežných okolností previezť cestujúcich z mesta Hakodate na ostrove Hokkaidó do prístavu Aomori na Honšú. Lenže ten deň sa nad Tsugaruovým prielivom rozbesnel tajfún Marie – v Japonsku známy ako Tajfún č. 15.

Pôvodne bola preto plavba trajektu zrušená. Keď sa ale k večeru zdalo, že sa počasie zlepšilo, kapitán sa rozhodol vyplávať. O 18:40 Toya Maru vyplával s naplnenou kapacitou cestujúcich i nákladu – v podpalubí viezol železničné vagóny, ktoré mali pokračovať v ceste po pristátí na pevnine. Lenže krátko po vyplávaní sa tajfún znova rozbesnel a zasiahol loď v plnej sile.

Kapitán nariadil spustiť kotvu a pokúsil sa búrku prečkať, ale vietor a obrovské vlny kotevný systém vytrhli a loď odvliekli. Trajekt narazil do skaly, stratil stabilitu a naklonil sa tak, že voda začala zaplavovať spodné paluby i strojovňu. Motory prestali fungovať, utrhnuté vagóny sa začali prevracať a drviť cestujúcich. Chaos, tma a zúrivý vietor premenili palubu na pascu, z ktorej nebolo úniku.

Toya Maru sa krátko nato prevrátila a potopila len niekoľko sto metrov od pobrežia. Zahynulo približne 1 150 až 1 170 ľudí – najviac v histórii japonskej lodnej dopravy. Vtedajšia tlač prirovnávala katastrofu k Titanicu, a podobne ako v jeho prípade i tu zohrala rolu kombinácia ľudskej odvahy, zlého odhadu a sily prírody.

Tajfún Marie pritom nezničil len Toya Maru. Toho istého dňa potopil aj niekoľko ďalších nákladných trajektov a zhruba dve stovky menších lodí. Na mori zahynulo ďalších 275 členov posádok, čím sa počet obetí na mori vyšplhal cez 1 400. Celkom si tajfún po celej krajine vyžiadal viac než 3 tisíce ľudských životov a zničil alebo poškodil na 1 100 plavidiel.

Z nešťastia ale nakoniec vzišla zmena, ktorá mala Japonsko ochrániť pred podobnými tragédiami. Práve katastrofa Toya Maru primala vládu rozhodnúť o výstavbe Seikanského tunela – železničného spojenia medzi Honšú a Hokkaidom vedeného hlboko pod Tsugaruovým prielivom. Keď bol tunel v roku 1988 dokončený, stal sa najdlhším podmorským tunelom sveta. Symbolizoval nielen technický pokrok, ale i snahu premeniť bolesť minulosti v istotu budúcnosti.

Staňte sa súčasťou našich čitateľov, ktorí nás podporujú!

Vaša podpora nám pomáha udržiavať nezávislé správy zdarma pre všetkých.

Please enter a valid amount.
Ďakujeme za Vašu podporu.
Vašu platbu nebolo možné spracovať.
Redakcia

Toya Maru: Japonský Titanic a jedna z najväčších námorných tragédií v histórii

Jedna z najväčších námorných tragédií v histórii Japonska začala v momente, keď sa kapitán rozhodol vyplávať napriek zlému počasiu. Trajekt Toya Maru, neskôr prezývaný ako japonský Titanic, sa v septembri 1954 dostal do srdca tajfúnu a behom niekoľkých minút zmizol pod rozbúrenou morskou hladinou. Na palube zostalo vyše tisíc ľudí.

Ničivý tajfún udrel na Japonsko 26. septembra 1954 a zmenil beh dejín tamojšej dopravy. Trajekt Toya Maru mal za bežných okolností previezť cestujúcich z mesta Hakodate na ostrove Hokkaidó do prístavu Aomori na Honšú. Lenže ten deň sa nad Tsugaruovým prielivom rozbesnel tajfún Marie – v Japonsku známy ako Tajfún č. 15.

Pôvodne bola preto plavba trajektu zrušená. Keď sa ale k večeru zdalo, že sa počasie zlepšilo, kapitán sa rozhodol vyplávať. O 18:40 Toya Maru vyplával s naplnenou kapacitou cestujúcich i nákladu – v podpalubí viezol železničné vagóny, ktoré mali pokračovať v ceste po pristátí na pevnine. Lenže krátko po vyplávaní sa tajfún znova rozbesnel a zasiahol loď v plnej sile.

Kapitán nariadil spustiť kotvu a pokúsil sa búrku prečkať, ale vietor a obrovské vlny kotevný systém vytrhli a loď odvliekli. Trajekt narazil do skaly, stratil stabilitu a naklonil sa tak, že voda začala zaplavovať spodné paluby i strojovňu. Motory prestali fungovať, utrhnuté vagóny sa začali prevracať a drviť cestujúcich. Chaos, tma a zúrivý vietor premenili palubu na pascu, z ktorej nebolo úniku.

Toya Maru sa krátko nato prevrátila a potopila len niekoľko sto metrov od pobrežia. Zahynulo približne 1 150 až 1 170 ľudí – najviac v histórii japonskej lodnej dopravy. Vtedajšia tlač prirovnávala katastrofu k Titanicu, a podobne ako v jeho prípade i tu zohrala rolu kombinácia ľudskej odvahy, zlého odhadu a sily prírody.

Tajfún Marie pritom nezničil len Toya Maru. Toho istého dňa potopil aj niekoľko ďalších nákladných trajektov a zhruba dve stovky menších lodí. Na mori zahynulo ďalších 275 členov posádok, čím sa počet obetí na mori vyšplhal cez 1 400. Celkom si tajfún po celej krajine vyžiadal viac než 3 tisíce ľudských životov a zničil alebo poškodil na 1 100 plavidiel.

Z nešťastia ale nakoniec vzišla zmena, ktorá mala Japonsko ochrániť pred podobnými tragédiami. Práve katastrofa Toya Maru primala vládu rozhodnúť o výstavbe Seikanského tunela – železničného spojenia medzi Honšú a Hokkaidom vedeného hlboko pod Tsugaruovým prielivom. Keď bol tunel v roku 1988 dokončený, stal sa najdlhším podmorským tunelom sveta. Symbolizoval nielen technický pokrok, ale i snahu premeniť bolesť minulosti v istotu budúcnosti.

Staňte sa súčasťou našich čitateľov, ktorí nás podporujú!

Vaša podpora nám pomáha udržiavať nezávislé správy zdarma pre všetkých.

Please enter a valid amount.
Ďakujeme za Vašu podporu.
Vašu platbu nebolo možné spracovať.
Translate »