MÉDIÁ VEREJNEJ SLUŽBY NEPATRIA IBA FRUSTROVANEJ OPOZÍCII
Každý, kto pozeral včerajšie odovzdávanie národných filmových cien Slnko v sieti, si musel položiť otázku, či je toto ešte sviatok filmu alebo len galavečer politickej opozície. Lebo to, čo tam zaznelo, bola tak nechutná demagogická propaganda, že by bolo hádam poctivejšie, keby všetci tí aktivisti vstúpili radšej priamo do politiky ako fušovali do umenia. Ak nikoho netrápi, že našich filmárov pozná väčšina spoločnosti skôr z politických prejavov ako z ich umeleckej tvorby, že úroveň našej kinematografie a tejto ceny zvlášť je tak žalostne nízka, že keby zanikla, okrem tých, čo ju robia, si to nikto nevšimne, potom so stavom slovenskej kultúry naozaj nie je niečo v poriadku.
Najväčšiu pozornosť pútal ako vždy režisér Peter Bebjak, ktorý hovorí na akciách tohto druhu o filme tým menej, čím viac sa sústreďuje na kritiku vlády. S placačkou RTVS sa na pódiu vykrúcal, že on by už rád prestal hovoriť o politike, keby sme vraj mali múdru a demokratickú vládu… To bol pokus o vtip? Lebo počas Matovičovej hrôzovlády, ktorá zdecimovala kultúru viac ako ktorákoľvek iná vláda, mlčal ako pionier na stráži. To bola múdra a demokratická vláda podľa jeho predstáv? Dobre vedieť.
Naozaj ma už unavujú tie melodrámy o konci demokracie. Akým právom sa za demokratov označujú tí, ktorí nevedia zniesť iný názor? Podstatou demokratického dialógu je prijímanie odlišných názorov a hodnôt, nie nátlak na iných, aby sa svojich postojov vzdali. Verejnoprávne vysielanie nie je ohrozené vtedy, keď do neho chceme vniesť viac objektivity a plurality, ale vtedy, keď sa v ňom potláča väčšina relevantných názorov spoločnosti. Kde boli títo komedianti v čase, keď v RTVS dusili slobodu prejavu, cenzurovali nepohodlných ľudí a šírili jednostrannú propagandu? Oni si nič nevšimli? Oni zabudli, že šéfkou spravodajstva bola žena, ktorá presadzovala odborne neobhájiteľný názor, že novinár nemusí byť objektívny?
Peter Bebjak hysterizuje situáciu, ak z pódia, ktoré malo byť venované filmu, kričí, že sloboda je, keď on môže z tohto miesta povedať svoj názor, že nesúhlasí s touto vládou, ktorá vraj klame a šíri nenávisť. Nech sa páči. Nech si založí stranu alebo vstúpi do Progresívneho Slovenska alebo reční na politických mítingoch, ale koho zaujíma jeho názor na vládnu koalíciu na odovzdávaní filmových cien? Ako by zareagovalo to sfanatizované publikum, keby našiel niekto odvahu a vystúpil s prejavom, že s Bebjakom nesúhlasí? Lebo insitný politológ Bebjak sa fatálne mýli. Voltaire nás učil, že stav slobody a demokracie sa nemeria podľa hučiaceho stáda, ale podľa toho, ako dav zareaguje na toho posledného exota, ktorý vstane a povie niečo celkom iné, než si myslí väčšina.
Ak nie kvôli ničomu inému, tak len z úcty k pani Božidare Turzonovovej, ktorá dostala cenu za výnimočný prínos k slovenskej audiovizuálnej kultúre, sa mohli zdržať manifestačných politických prejavov. Lebo to mal byť predovšetkým jej večer. Namiesto toho všetko zatienil naplánovaný prejav prezidentky Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Kataríny Krnáčovej, ktorá servilne poprosila prítomnú Zuzanu Čaputovú o odpustenie, že sa jej kultúrna obec viac nezastala. Ešte viac? To akože sa jej málo vtierala do zadku? Kam ešte mala zájsť? K recitovaniu oslavných ód ako za Stalina? A tak najväčší standing ovation nezožala významná umelkyňa, ale dosluhujúca prezidentka, prezidentka opozície, ktorá rozdelila národ viac ako ktokoľvek iný a na konci svojho mandátu už stratila akékoľvek zábrany, podporila zbierku na zbrane pre Ukrajinu a samozrejme prišla v čiernom, aby vyjadrila lojalitu s Machajovým manažmentom. Veď mali jej dať rovno cenu za ženský herecký výkon, lebo toľko pokrytectva, ktoré vnášala do svojich politických póz, to je už hádam aj na nomináciu na Oscara. Je trápne, ak sa na sviatku filmu nájde široký priestor na servilné ovácie predstaviteľke politickej moci, ale keď si nikto z nich nespomenul na blížiace sa 90. narodeniny najväčšieho žijúceho slovenského herca Štefana Kvietika. Lebo tento veľký umelec s obrovským srdcom pre Slovensko sa im do ich ideologickej koncepcie zjavne nehodí.
Akýsi hudobník, ktorý je asi taký významný, že jeho meno mi nič nehovorí, vyhlásil – dobre počúvajte – že k moci sa dostali ľudia, ktorých si predtým spoločnosť nepriala. Nič viac necharakterizuje túto názorovú bublinu odtrhnutú od reality ako práve tento výrok. Oni nie sú schopní nie že akceptovať, ale ani len pochopiť, že väčšina spoločnosti si v rámci demokratických volieb úplne legitímne vybrala inú cestu, akú si želali oni. A že to, že si vybrali iných, neznamená, že si spoločnosť nepriala ich, ale že si neželá vás, milí politizujúci umelci. Nabudúce si urobte svoju opozičnú seansu niekde na záhrade Zuzany Čaputovej a nezneužívajte na to obrazovku RTVS, pretože pre skutočne verejnoprávnu televíziu je irelevantné vysielať manifestačné zhromaždenia, v ktorých nejde ani o kultúru, ani o umenie, ale iba o vašu frustráciu a neschopnosť prijať vôľu väčšiny tohto národa. Lebo RTVS nie je váš súkromný majetok a vy nereprezentujete rôznorodosť slovenskej kultúry, ale iba jej ideologickú sektu.
Eduard Chmelár on Facebook
