1️⃣2️⃣0️⃣ ROKOV OD NARODENIA ŠÉFREDAKTORA SLOVENSKÝCH POHĽADOV ANDREJA MRÁZA
📚 Andrej Mráz (* 28. november 1904, Báčsky Petrovec – † 29. máj 1964, Bratislava) bol slovenský literárny a divadelný historik a kritik, v tridsiatych rokoch šéfredaktor Slovenských pohľadov v rokoch , ale taktiež bol šéfredaktorom týždenníka Kultúrny život. Andreja Mráza si Matica slovenská pripomenie na najbližšom zasadnutí Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej, ktorý sa uskutoční zajtra, 29. 11. v DMS Bratislava.
🖋️ Po prevzatí redakcie Andrejom Mrázom v roku 1932 dostávajú priestor v Slovenských pohľadoch okrem spisovateľov, ktorí publikovali za Krčméryho aj ďalší autori ako Kráľ, Novomeský, Ondrejov, Hečko, Dilong, Andrej Žarnov, Hlbina, Gráf, Kavec, Haranta, Hlbina, Chrobák, Figuli, Zguriška, Reisel či Barč Ivan. V tom čase sa stali Pohľady v dôsledky prehlbovania politickej, estetickej a ideovej diferenciácie strešným orgánom rôznych kultúrnych časopisov (Prúdy, Kultúra, Elán, Slovenské smery, Luk, Pero, Dav). V 30. rokoch teda Slovenské pohľady rozširujú svoju pôsobnosť do sféry moderny (davisti, lyrizovaná próza, nadrealizmus).
👉 Andrej Mráz študoval na gymnáziách v Novom Vrbase, Békešskej Čabe a v Novom Sade, kde v roku 1925 zmaturoval, 1925 – 1929 študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1929 – 1930 bol dramaturgom činohry SND v Bratislave, 1930 – 1938 referentom Literárno-historického odboru Matice slovenskej v Martine, neskôr hlavným redaktorom Slovenských pohľadov, 1938 – 1964 pedagógom, od 1953 vedúcim Katedry slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.
📖 Už ako vysokoškolák vydal prvú monografiu o S. Hurbanovi Vajanskom (1926). V množstve literárnych kritík, článkov a statí sa vyhranil ako nadgeneračný kritik a propagátor realistickej metódy v literatúre. Značnú pozornosť venoval problematike česko-slovenskej literárnych a kultúrnych vzťahov. Ťažisko jeho vedeckej práce spočíva v prácach literárnohistorického charakteru. Je autorom monografickej štúdie o Jozefovi Škultétym (1933), monografii o Matici slovenskej v rokoch 1863 – 1875 a o Jánovi Kalinčiakovi (1936), monografie Literárne dielo Terézie Vansovej (1937), neskôr prác o Gustávovi Maršallovi-Petrovskom, H. Gavlovičovi, Jánovi Čajakovi, Andrejovi Truchlom-Sytnianskom, Mikulášovi Štefanovi Feriančíkovi, Jánovi Kollárovi, zasiahol aj do polemík o Rázusov román Odkaz mŕtvych (1942).
👏 V ďalších dielach skúmal vzťahy slovenskej a ruskej literatúry i stav slovenskej literatúry v Juhoslávii (Dnešný stav slovanskej vzájomnosti u Slovákov, 1945; Ruské momenty v diele Jána Kollára, 1946; Rozhovory o juhoslovanských Slovákoch, 1948; L. N. Tolstoj u Slovákov, 1950; Z ruskej literatúry a jej ohlasov u Slovákov, 1955; Rozhovory o vojvodinských Slovákoch, 2004). Pripravil syntetické Dejiny slovenskej literatúry (1948) a syntézu Slovenská literatúra od sedemdesiatych rokov 19. stor. po rok 1918 (1952).
📚 Vydal knihy Spoločenské otázky v predprevratovom slovenskom románe (1950), Poprevratové dielo Martina Kukučína (1953), Medzi našimi literatúrami (1960). Posmrtne vyšli jeho spomienkové a autobiografické diela (Čím slovo žilo, 1967; Brázdami života, 1974); výbery z recenzistiky a článkov (Medzi prúdmi, 1969; Minulosť a prítomnosť slovenskej kultúry, 1987). Bol tiež zakladateľskou osobnosťou slovenskej dramaturgie, divadelnej histórie a teórie (Ideové základy slovenského divadla, 1938). Výber z jeho divadelnokritickej a publicistickej tvorby vyšiel až posmrtne (Pohľady na slovenskú drámu, 1975).
Zdroj: Matica Slovenská
