Hovorí sa, že keď má pár dve dievčatá alebo dvoch chlapcov, o iné pohlavie sa do tretice budú pravdepodobne snažiť márne. A prax to potvrdzuje, len nikto nevedel prečo. Vedci teraz konečne prišli s vysvetlením – a kuriózne to nebolo pri výskume otcov, ale matiek.
Nejde o žiadnu veľkú výnimku. Rodiny, kde sa rodia len dcéry, alebo naopak len synovia, má v okolí skoro každý. Niektorí rodičia dokonca skúšajú šťastie znovu a znovu, a napriek tomu márne. Nová, rozsiahla štúdia amerických vedcov teraz ukázala, že zďaleka nejde len o náhodu. Potvrdili to výsledky analýzy záznamov viac ako 58 tisíc amerických žien a ich takmer 150 tisíc pôrodov za viac ako šesťdesiat rokov.
Podľa vedcov výskum potvrdil, že hoci vieme, že spermie určujú, či sa narodí chlapec, alebo dievča, telo matky zvládne ovplyvniť, ktorá spermia má väčšiu šancu na úspech. Inými slovami, niektoré ženy majú genetické alebo fyziologické nastavenie, ktoré zvyšuje šancu na jedno konkrétne pohlavie. A tento sklon sa v rodine obvykle opakuje, takže namiesto toho, aby bola pravdepodobnosť narodenia pohlavia päťdesiat na päťdesiat, funguje trochu ako vážená minca, ktorá nepadá úplne fér.
Štúdia tiež ukázala, že u žien, ktoré začali rodiť po 38. roku života, je pravdepodobnosť rovnakopohlavných súrodencov vyššia. S pribúdajúcim vekom sa totiž prostredie v ženskom tele mení, najmä čo sa hormónov týka. A práve to môže zvýhodniť určitú skupinu spermií, buď s chromozómom X, alebo Y.
Najväčšie prekvapenie ale priniesla genetická analýza. Vedcom sa totiž podarilo identifikovať konkrétne varianty DNA, ktoré zrejme súvisia s tým, aké deti matka bude mať. Jedna z nich častejšie viedla k narodeniu chlapcov, iná k vzniku samých dievčat. Naopak farba vlasov, výška alebo krvná skupina žiadny vplyv nemali.
Z praktického hľadiska tým pádom štúdia priniesla jeden veľmi zrozumiteľný výsledok: Ak už má rodina tri deti rovnakého pohlavia, pravdepodobnosť, že štvrté bude iné, rozhodne nie je päťdesiat percent. Po troch chlapcoch je šanca na štvrtého chlapca 61 percent. U troch dievčat to vychádza na 58 percent.
Genetika otcov zostala zatiaľ mimo záber, ale vedci ju plánujú analyzovať v ďalšej fáze. Rovnako tak chcú overiť svoje zistenia na rôznorodejších populáciách. Štúdia totiž pracovala prevažne s beloškami, čo môže mať vplyv na všeobecnú platnosť výsledkov.
