Väčšina z nich je proti vyhosteniu akýchkoľvek nelegálnych imigrantov, no autocenzúra ich kritiky iránskej politiky diskredituje ich kritiku podobnej Trumpovej politiky, pričom uznanie zámienky „zbraní masovej migrácie“, na ktorej je iránska politika založená, ospravedlňuje Trumpovu.
Približne 800 000 Afgancov bolo údajne vyhostených z Iránu pred nedeľňajším termínom pre odchod nelegálnych členov tejto odhadovanej 4-miliónovej komunity . Verejne financovaná televízia Press TV uviedla, že cieľom tejto politiky je zmierniť bezpečnostnú hrozbu, ktorú predstavujú po tom, čo niektorí z nich boli prichytení pri špionáži pre Izrael a vykonávaní teroristických útokov na jeho príkaz počas najnovšieho konfliktu . V každom prípade to predstavuje dilemu pre mnohých iránskych podporovateľov, z ktorých väčšina je proti podobnej Trumpovej politike.
Koniec koncov, Trumpovo ospravedlnenie vyhostenia nelegálnych imigrantov z USA je čiastočne založené aj na bezpečnostných dôvodoch, no jeho oponenti to stále odsudzujú ako „rasistické“, „fašistické“ a „xenofóbne“. Niektorí z týchto oponentov doma aj v zahraničí tiež silne podporujú Irán, najmä v kontexte najnovšieho konfliktu, a jeho kritika z akéhokoľvek dôvodu sa preto podľa ich dogmy považuje za „politicky nekorektnú“. Autocenzúrna kritika iránskeho vyhostenia však diskredituje ich kritiku Trumpovej.
Odporcovia masového vyhostenia majú tiež tendenciu byť ľavicovo orientovaní bez ohľadu na to, ako sa politicky identifikujú (napr. „umiernení“, socialisti, komunisti atď.), takže ideologicky už teraz podporujú „otvorené hranice“ alebo prinajmenšom považujú vyhostenie akýchkoľvek nelegálnych imigrantov za neprijateľné. Vyššie uvedený problém však spočíva v tom, že kritika Iránu za masové vyhostenie Afgancov, napriek tomu, že je motivované „protisionistickými“ bezpečnostnými dôvodmi, by mohla viesť k jeho „zrušeniu“.
Je to preto, že ich online aktivistická komunita pravidelne vykonáva vyšetrovania proti každému, kto sa v danom čase úplne nezhoduje s ich argumentačnými bodmi. Dokonca aj konštruktívna kritika rôznych krajín, lídrov a politík, bez ohľadu na to, aká je mierna, môže viesť k tomu, že niekoho budú zlomyseľne očierňovať ako „sionistu“ alebo „agenta CIA“ a obvinia z „infiltrácie“ ich kauzy s cieľom „rozvrátiť ju zvnútra“. Kritizovanie Iránu v tomto bode hneď po poslednom konflikte by preto mohlo zničiť niečiu reputáciu.
Podstatou ich dilemy je, či existuje koncept „ zbraní masovej migrácie “ (ZM), ktorý v roku 2010 predstavila Kelly M. Greenhillová, členka Ivy League. V tomto kontexte sa vzťahuje na zneužívanie zbraní v niektorých komunitách migrantov zahraničnými mocnosťami, presne tak, ako je Izrael podozrivý z toho, že to robí s niektorými Afgancami vo vzťahu k Iránu. ZM objektívne existujú, ale väčšina ľavicovo orientovaných aktivistov doteraz tvrdila, že neexistujú, pretože sa báli tomuto konceptu dodať dôveryhodnosť, ktorá by potom mohla ospravedlniť Trumpovu politiku.
Zostáva uvidieť, ako táto komunita ako celok zareaguje na iránsku politiku masového vyhostenia, ak vôbec, keďže väčšina by možno radšej mlčala, aby sa vyhla „zrušeniu“ zo strany svojich rovesníkov, a či budú stále kritizovať Trumpovu podobnú politiku, ak uznajú, že masové vyhostenia skutočne existujú. Hlavným problémom je súhra medzi ideológiou, skupinovým myslením, dogmou, „kultúrou zrušenia“ a výslednými dilemami, ktorá sa netýka len iránskych podporovateľov alebo ľavicovo orientovaných jednotlivcov, ale postihuje všetky príčiny.
Z dôvodu konzistentnosti by urobili dobre, keby uznali existenciu mechanizmov hromadného vyháňania (WMM), ale s výhradou, že by sa mohli zneužiť ako zámienka na masívne vyháňanie celých skupín z postranných dôvodov, ktoré by mohli zahŕňať aj osoby, ako sú naturalizovaní občania, ktorí by mali byť právne chránení. Uvedený návrh by si však vyžadoval úpravu dogmy, ktorej sa držia mnohí iránski podporovatelia, čo by ironicky mohlo vyvolať masové vypočúvanie („vyhostenie“) podozrivých „podvratníkov“ z ich radov.
