Na Jána, 24. júna 2025 sa konal ďalší ročník úspešného turisticko-spomienkového podujatia k oslobodeniu Lučenca v roku 1919. Podujatie organizačne zastrešili Mladá Matica, MO MS Lučenec ako aj Gymnázium B. S. Timravy. Ešte pred začiatkom podujatia sme si pripomenuli 175. výročie úmrtia učiteľa Štúrovcov Juraja Palkoviča pri jeho pamätnej tabuli v Lučenci.
Pri pamätníku padlých za vlasť v mestskom parku sa stretli matičiari z Lučenca a okolia, aby si pripomenuli zložitý priebeh a hrdinov oslobodzovania mesta z roku 1919. Na úvod sa prítomným prihovoril tajomník MS a podpredseda Mladej Matice Peter Schvantner, ako aj Ľudmila Lacová z MO MS Lučenec. Prítomnosť študentov Gymnázia B. S. Timravy, ktorú zabezpečila učiteľka a matičiarka Helena Melicherová, výrazne obohatila atmosféru podujatia.
Historický kontext
Roky 1918 – 1919 boli pre Novohrad a Lučenec rozhodujúce. Po vzniku Československej republiky sa vláda Maďarska snažila udržať tento región vo svojich rukách. V Lučenci bola začiatkom januára 1919 stále prítomná silná maďarská vojenská jednotka a celá správa mesta bola v rukách Maďarov. Proti tomu vystúpili slovenskí národovci na čele s advokátom Ľudovítom Bazovským, ktorí založili Hornonovohradskú slovenskú národnú radu (HNSNR).
Táto rada bola ustanovená 6. novembra 1918 v budove bývalej Všeobecnej banky na dnešnej Masarykovej ulici. 28. novembra 1918 sa konalo verejné zhromaždenie, kde bol jednohlasne vyslovený súhlas s pripojením Lučenca a Novohradu k ČSR. Bazovský bol za tento čin zatknutý maďarskými žandármi a odsúdený na smrť, no poprave zabránilo zrejme pozvanie na rokovanie s predsedom maďarskej vlády Mihálym Károlyim.
K oslobodeniu Lučenca došlo 3. januára 1919, keď do mesta vstúpila 30. rota česko-slovenskej armády pod vedením nadporučíka Jozefa Ejema. O 9:00 hod. ráno kapitulovali maďarské vojenské sily. Tento dátum sa stal pamätným dňom Lučenca.
Situácia sa však vyhrotila znovu v máji 1919, keď maďarská Červená armáda vtrhla do Lučenca počas tzv. „severnej výpravy“. Mesto bolo opäť dočasne obsadené, no československá armáda ich z územia vytlačila. Dňa 24. júna 1919 Maďarskí boľševici definitívne opustili Lučenec a sloboda sa vrátila.
Pamiatka padlých
Po položení vencov k pamätníku padlých za vlasť sa účastníci presunuli k hrobu vojaka Jozefa Bednářa, ktorý padol 30. mája 1919 v lučenskej hore počas bojov proti maďarskej Červenej armáde. Ľudmila Lacová tu poskytla historické fakty o týchto dramatických udalostiach. Bednář bol pochovaný na mieste, kde padol, a jeho hrob bol upravený v roku 1933 lučenskou posádkou.
Záver
Pripomínať si svoje dejiny nie je zbytočné, či už ide o tie celonárodné alebo regionálne. Aj dnešná doba je pre spoločnosť zložitá a čelíme rôznym prekážkam. Avšak, žijeme vo vlastnom štáte – v Slovenskej republike, máme vlastnú štátnosť a slobodu. Presne to, o čo naši predkovia museli tvrdo bojovať v roku 1919. Usilujme sa všetci, aby už nikdy nebolo treba položiť životy za slobodu nášho národa a zachovajme ju aj pre budúce generácie.
Text: Peter Schvantner
Foto: Mladá Matica
