Nikto nepochybuje o tom, že Briti sú schopní stavitelia lodí. Na začiatku 30. rokov 20. storočia však musela rozostavaná pýcha britského impéria, najväčší parník svojej doby Queen Mary, na svoje dokončenie kvôli hospodárskej kríze čakať vyše dva roky.
Aby nakoniec mohla byť Queen Mary v roku 1934 spustená na vodu, museli robotníci rieku Clyde v Škótsku, kde sa nachádzala lodenica Clydebank, vybagrovať a prehĺbiť. Aj tak panovali obavy, že pýcha britského loďiarstva narazí do protiľahlého brehu. Preto bolo k jej trupu pripojených vyše 2000 ton vlečných reťazí slúžiacich ako brzdy, ktoré ju pri ohromujúcej dĺžke trupu 310 metrov zastavili iba 60 centimetrov za vzdialenosťou považovanou inžiniermi za bezpečnú.
(Galéria obrázkov lode Queen Mary)
Prečítajte si tiež: Mohutnú explóziu s 862 obeťami zachytila kamera. Potopenie bojovej lode sa tajilo, dnes je k videniu na Youtube
Pri výtlaku 82 000 ton sa RMS Queen Mary vďaka štyrom parným turbínam s výkonom 120 000 kW hnala oceánom priemernou rýchlosťou 57 km/h, čo jej umožnilo stať sa vôbec prvou osobnou loďou, ktorá dokázala preplávať Atlantik za menej ako štyri dni. Práve nebývalá rýchlosť, vďaka ktorej v súboji s francúzskou sokyňou SS Normandie opakovane získavala slávnu Modrú stuhu za najrýchlejšie preplávanie oceánu, sa po vypuknutí druhej svetovej vojny stala jej najväčšou prednosťou i obranou.
(Odporúčaný článok)
Vojna mení pravidlá hry
Keď Británia 3. septembra 1939 v reakcii na napadnutie Poľska vyhlásila vojnu Nemecku, bola Queen Mary uprostred Atlantiku na ceste do Spojených štátov. Pre viac ako 2000 cestujúcich to nebola dobrá správa. V oceáne sliedili nemecké ponorky a jedna z nich, U 30, len niekoľko hodín po vyhlásení vojny potopila britský osobný parník SS Athenia, pričom zahynulo 112 ľudí.
Queen Mary napriek tomu o dva dni neskôr doplávala bez nehody do New Yorku, kde spolu so svojou sesterskou loďou Queen Elizabeth niekoľko mesiacov čakala na svoju ďalšiu príležitosť. Tá prišla v marci 1940, keď obriu loď prevzalo Kráľovské námorníctvo.
Vojna v Atlantiku v tej dobe naberala obrátky a Británii hrozilo, že kvôli desivým stratám v lodnej tonáži stratí možnosť zásobovať materské ostrovy potravinami, pohonnými hmotami, municí a vojnovým materiálom. Veľký problém predstavovala i preprava vojakov. Prečo pri nej nevyužiť veľkú kapacitu a rýchlosť nečinnej Queen Mary?
Ozbrojený parník
Loď stavaná pre 2100 cestujúcich ich tak po niekoľkých úpravách dokázala pojať 5500 a neskôr až 8500. Uvažovalo sa dokonca i o jednorazovej preprave celej divízie, teda 15 000 mužov, plán ale spočiatku viazol na nedostatku záchranných člnov. I táto méta ale padla, keď sa v júli 1943 na palubu lode vmestnalo 15 740 vojakov a 943 členov posádky. Bol to najvyšší počet ľudí, aký kedy nejaký parník viezol.
(Odporúčaný článok)
Pri absencii pancierovania pak bolo nutné tak veľký počet vojakov aktívne chrániť, čo obstaralo množstvo protilietadlových 40mm a 20mm diel Bofors a Oerlikon. K tomu pribudol radar a ďalšie delá na prove a zadnej časti. „Po modernizácii palubnej výzbroje sa z lode stal ekvivalent ľahkého protilietadlového krížnika,“ komentoval úpravy v dokumente legendárnej lode na Prima ZOOM Dave Way, kurátor múzea bojovej lode Iowa.
Prvýkrát upravená loď vyplávala 21. marca 1940 do Sydney, kde naložila 5000 austrálskych vojakov. Ďalšie úpravy prebehli počas zastávky v obrom suchom doku v Singapure, kde bola okolo odkrytého trupu Queen Mary pozdĺžne omotaná demagnetizačná cievka ako ochrana pred nemeckými magnetickými mínami. Cievka sa skladala z ôsmich kilometrov medeného drôtu, ktorý po nabití elektrickým prúdom účinne neutralizoval magnetické pole lode.
Najsilnejšou zbraňou Queen Mary ale stále bola jej rýchlosť. Loď plávala prinajmenšom dvakrát rýchlejšie než bežné zásobovacie konvoje a tempo s ňou nedokázala udržať ani väčšina vojnových lodí. V praxi to vyzeralo tak, že loď sprevádzali torpédoborce alebo krížniky len pri vyplávaní, akonáhle ale na voľnom mori obrí parník zrýchlil, zostal úplne sám.
(Odporúčaný článok)
Odmena za potopenie
Queen Mary sa čoskoro stala nepostrádateľnou. Odhaduje sa, že tvorila zhruba 20 percent prepravnej kapacity britského vojenského personálu a pri svojich cestách niekoľkokrát oboplávala svet. Jej výkon a schopnosti, vďaka nimž (a tiež vďaka kryciemu náteru) si vyslúžila prezývku Šedý duch, pochopiteľne neušli pozornosti nacistov. Adolf Hitler dokonca za jej potopenie ponúkol ako odmenu milión ríšskych mariek a Železný kríž s dubovými ratolesťami.
Queen Mary napriek tomu prečkala druhú svetovú vojnu bez úhony. K jedinej tragickej udalosti nakoniec došlo 2. októbra 1942, keď sa kríženie počas plavby stalo osudným postaršiemu ľahkému krížniku HMS Curacao. Ten sa ocitol príliš blízko obrie lodi, ktorá jím prešla ako nôž maslom a rozpúlila ho na dve časti, ktoré sa vzápätí potopili. Zo 429 mužov sa ich zachránilo len 101.
Mohlo by vás tiež zaujímať: Krvavé noci: Brutálne popravy českých odbojárov. V Berlíne po 82 rokoch zaznejú mená obetí
Význam Queen Mary vynikne v súvislosti s prípravami na vylodenie v Normandii a otvorením druhého frontu v EURópe. Medzi júnom 1943 a aprílom 1945 loď prepravila takmer 340 000 amerických a kanadských vojakov, pričom urazila najmenej 180 000 námorných míľ, čo je približne 333 000 kilometrov. Bez jej prispenia by k invázii došlo najskôr v roku 1945, čo by Stalinovej Červenej armáde umožnilo obsadiť oveľa väčšiu časť kontinentu.
