Takýto príbeh by nevymyslel ani najlepší oscarový režisér. Belgická polícia zadržala bývalého eurokomisára pre spravodlivosť Didiera Reyndersa, a to v súvislosti s podozrením z podvodu a prania špinavých peňazí.
Toho Reyndersa, ktorý patril k najväčším kritikom Slovenska a vlády Roberta Fica v súvislosti so zmenami v justícii a v Trestnom zákone. Bol to človek, ktorý víno pil, a vodu kázal? Alebo videl smietku v očiach nás, politikov vládnej koalície, ale brvno vo svojich očiach nevidel? Zo všetkého niečo.
Čo na zatknutie tohto belgického svätuškára hovoria jeho „kamaráti“, politici Progresívneho Slovenska, ktorí sú v EURópskom parlamente spolu s ním v liberálnej skupine Renew? Dávajú od neho alibisticky ruky preč.
Tak ako Beáta Jurík z PS v debate so mnou v diskusnej relácii Analýzy 24 na spravodajskej televízii JOJ 24. Hoc priznala, že zasielal očierňujúce listy na Slovensko, pričom väčšinou to bolo tak, že keď sa progresívci postavili na tlačovke a klamali o jednotlivých častiach Trestného zákona, hneď z toho minimálne 80% bolo aj v liste neboráka Reyndersa. Nie, progresívci sa k Reyndersovi teraz nepriznávajú. Šermujú pritom aj prezumpciou neviny. Ak by však podobné previnenie hrozilo nejakému politikovi zo strany Smer-SSD, tak zhovievaví by progresívci určite neboli.
Didier Reynders nielenže nemal rád našu krajinu, on Slovenskú republiku doslova nenávidel. Ale doplatil na svoju pýchu. A mal by sa stať aj mementom pre politikov Progresívneho Slovenska. Pretože robiť politiku cez klamstvá, prekrúcať fakty a potom zneužívať ľudí a ťahať ich na námestia, k tomu očierňovať Slovensko v štýle „čím horšie, tým lepšie“, je niečo, čo sa musí protagonistom takejto politiky vrátiť. Tak, ako sa vrátilo Didierovi Reyndersovi.
– Marián Kéry
