Ak sa obávate, že Donald Trump, Viktor Orbán a ďalší sú najväčšou hrozbou pre liberálny svetový poriadok, možno by ste mali zvážiť, či by ste nemali ísť nad rámec čisto západného pohľadu. Liberálne hodnoty sú celosvetovo na ústupe a boli ešte predtým, ako takzvaná „krajná pravica“ začala dosahovať popularitu v USA a EURópe.
Zdá sa, že liberalizmu došla para. Práva LGBTQ a multikulturalizmus boli len prerušením modernity. Iste, ich svetonázor stále dominuje kultúrnym a vzdelávacím inštitúciám vo väčšine západných krajín, ale vzhľadom na nedávny posun doprava zo strany Gen Z, aj táto dominancia má svoj dátum vypršania.
A to nie je žiadne prekvapenie: lokálne a globálne skupiny, ktoré majú byť najviac chránené ideológiou liberalizmu, sa čoraz viac ocitajú osamotené. Nehovorím len o probléme biologických mužov v ženskom športe alebo iných problémoch, ktoré priťahujú pozornosť západných médií, ale o tom, ako sa čoraz väčšia časť nezápadného sveta obracia chrbtom k liberálnym myšlienkam.
Začnime budúcnosťou žien. Podľa OSN je na celom svete „chýbajúcich“ 117 miliónov žien, ktoré boli po narodení zanedbávané, alebo boli pred narodením potratené. Nemusíte byť evanjelickým anti-potratovým fanatikom, aby ste videli, že mimo západnej kultúrnej sféry je interrupcia pre ženy minimálne dvojsečná zbraň.
Len v Číne bolo medzi rokmi 2000 a 2014 oficiálne potratených viac ako deväť miliónov dievčat a to najmä preto, že sa uprednostňuje mužský potomok a interrupcia je spôsob, ako pokračovať v pokusoch až do počatia mužského dediča, pričom potenciálne dcéry doslova odhodíte.
Podobné trendy možno pozorovať v Indii a vo veľkých častiach Blízkeho východu, kde v nadchádzajúcich desaťročiach bude na 100 dievčat pripadať v priemere 110 chlapcov – v niektorých regiónoch Číny dokonca až 150 chlapcov na dievča.
Demograf Nicholas Eberstadt tiež poznamenal, že potraty na základe pohlavia sa častejšie vyskytujú v regiónoch s vyšším príjmom a dosiahnutým vzdelaním. Opisuje to ako „globálnu vojnu proti malým dievčatkám“ a na rozdiel od často fiktívnej „vojny proti ženám“, ktorú údajne vedú ľudia ako Mitt Romney alebo Friedrich Merz, táto vojna je skutočná – a jej dôsledky budú pociťované v nasledujúcich desaťročiach.
Aj keby tento problém cez noc zmizol, nevyvážený pomer pohlaví nepovedie ku globálnemu posilneniu postavenia žien. Ženy sú väčšinou obeťami sexuálneho otroctva a obchodovania s ľuďmi, čiastočne poháňané „dopytom“.
Do roku 2020 bude len v Číne o 30 miliónov viac mužov ako žien v sobášnom veku. Podľa odhadov organizácie „Free the Slaves“ už viac ako 27 miliónov ľudí žije v podmienkach podobných otrokom – so súčasnými trendmi sa to bude zhoršovať, najmä u žien.
Tieto problémy sú obzvlášť výrazné v oblastiach, ktoré majú obmedzený alebo žiadny prístup k spoľahlivej energii. V modernom svete existuje priama súvislosť medzi prístupom k elektrine (alebo jej nedostatkom) a súčasnými formami otroctva, ako to demonštroval v tejto štúdii Robert Bryce. Tragickou iróniou je, že tento nedostatok energie je často priamym dôsledkom údajne „liberálnych“ environmentálnych politík, ktoré krajinám odopierajú používanie elektriny z jadra alebo fosílnych palív.
Optimisti tvrdia, že s narastajúcou sekularizáciou a racionalizáciou sveta bude týchto čiastočne kultúrno-náboženských javov ubúdať. Ale stáva sa svet skutočne sekulárnejším? Podľa PEW Research Centre sa svetová populácia do roku 2060 zvýši o 32 percent. Tento populačný rast však budú ťahať predovšetkým otvorene náboženské regióny sveta: kresťanstvo vzrastie o 34 percent, hinduizmus o 27 percent a judaizmu o 15 percent.
Najväčším svetovým náboženstvom však bude islam, ktorý vzrastie o 70 percent.
Ateisti a agnostici sú na slabom trojpercentnom náraste a sú ďaleko od toho, aby sa stali hybnou silou globálnej ekonomiky.
Do roku 2060 je ešte veľa času a dúfame, že všetky náboženstvá budú nasledovať cestu európskeho kresťanstva: menovite katolícke alebo protestantské, ale s malým vplyvom na každodenný život mimo sviatkov.
Táto nádej je však klamná. Ako v roku 1991 zdôraznil náboženský učenec Gilles Kepel, v súčasnosti zažívame „Božiu pomstu“ (názov jeho vtedy vydanej knihy). Od evanjelikálneho protestantizmu v Latinskej Amerike cez konzervatívny katolicizmus vo veľkých častiach Afriky až po nábožensko-politický islam, najväčší rast zažívajú skôr dogmatické ako pragmatické náboženské spoločenstvá.
Čína opäť stojí v popredí a vlastní najrýchlejšie rastúcu kresťanskú komunitu na svete, ktorú podporuje prosperujúca stredná trieda. Ako poznamenáva David Aikman vo svojej knihe „Ježiš v Pekingu“, Čína je na ceste stať sa najväčším kresťanským národom na svete. Je ťažké pochopiť, prečo táto transformácia a jej možné dôsledky sú na Západe takmer úplne ignorované.
Ale nie je to len náboženstvo, ktoré zažíva oživenie. Na vzostupe je aj nacionalizmus vo všetkých jeho podobách. Či už Trump v USA alebo napríklad bývalý mexický prezident Andres Manuel Obrador s posilňovaním týchto novo-starých identít sú menšiny čoraz viac pod tlakom.
Dokonca aj údajne progresívny Obrador zaradil ultranáboženskú stranu PES do svojho volebného programu, čo nie je dobré znamenie pre LGBTQ komunitu v Mexiku.
V Afrike je homosexualita stále kriminalizovaná v 33 z 55 krajín a podľa Amnesty International sa klíma opäť zhoršuje. Tento trend je badateľný aj v Ázii, kde Human Rights Watch identifikovala anti-gay paniku v Indonézii, ktorá by sa mohla čoskoro premietnuť do zákonov.
Západné krajiny vystupujú ako doslovné „ostrovy blažených“, keďže napriek všetkým obvineniam z homofóbie, islamofóbie a mizogýnie sekulárny liberalizmus umožňuje menšinám žiť bezpečne. Môže však tento liberalizmus prežiť?
V posledných rokoch, najmä s migračnou krízou sa ukázalo jedno: namiesto exportu liberálnych hodnôt sa čoraz viac netolerantné hodnoty dovážajú.
Svet sa od veľkých nádejí zo začiatku 90. rokov, konečne rýchlym tempom obracia chrbtom k liberalizmu.
