Skip to content
Menu
Lex atentát a väzenie pre dlžníkov – skutočne je nevyhnutné trestne stíhať nehradenie pohľadávok štátu?
publikované: 18 júna, 2024
Menej ako minútu min.
Lex atentát a väzenie pre dlžníkov – skutočne je nevyhnutné trestne stíhať nehradenie pohľadávok štátu?

Slovenská advokátska komora (SAK) kritizuje „lex atentát“ – odborná kritika návrhu zákona, ktorý zasahuje aj do Trestného zákona

📄návrh zákona „lex atentát“ kritizujú viacerí predstavitelia odbornej právnickej obce

Milí naši sledovatelia, všetci, prinášame vám všetkým odborné kritické výhrady Slovenskej advokátskej komory (SAK) k návrhu zákona (tzv. „lex atentát“ – latinsky – „lex“ = zákon), ktorý bol schválený Vládou SR a predložený do NR SR, a ktorý by mal byť schválený v skrátenom legislatívnom konaní.
K uvedenému návrhu zákona majú výhrady viacerí predstavitelia odbornej právnickej obce.

✍🏻 JUDr. Martin Ribár – advokát a predseda OZ ZA DEMOKRACIU A PRÁVNY ŠTÁT

➡priamo zo stanoviska Slovenskej advokátskej komory (SAK) – najzásadnejšie výhrady k uvedenému „lex atentát“:

Slovenská advokátska komora sa v minulosti opakovane vyjadrovala kriticky k nadužívaniu inštitútu skráteného legislatívneho konania. Za osobitne problematickú považuje túto prax v prípade zasahovania do základných kódexov. (…)

Dnes považujeme za potrebné zaujať obdobné stanovisko aj vo vzťahu k tzv. „lex atentát“. Slovenská advokátska komora plne rešpektuje zámer vlády SR nájsť vhodné riešenia na zvýšenie bezpečnostnej situácie v SR a legitímnu ochranu ústavných činiteľov. Rovnako rešpektuje, že pri niektorých opatreniach naozaj bezpečnostnej povahy môže byť na mieste aj úvaha o skrátenom legislatívnom konaní. V prípade navrhovaného zásahu do Trestného zákona (a prípadne aj niektorých ďalších novelizačných článkov) však podľa SAK na to nie je dôvod.

.. SAK považuje za potrebné osobitne upozorniť na dva novelizačné články:

➡Po prvé, máme zásadnú výhradu k navrhovanej zmene Trestného zákona. Podstata navrhovanej zmeny spočíva v zavedení hrozby nástrojmi trestného práva za nezaplatenie peňažných pokút uložených rozhodnutím štátneho orgánu. Ide podľa nášho názoru o typický príklad porušenia zásady ultima ratio pri využívaní nástrojov trestného práva na ciele, ktoré možno vhodne dosiahnuť inými nástrojmi (v tomto prípade štandardný výkon rozhodnutí podľa Exekučného poriadku).

➡Po druhé, odborné výhrady máme aj k novelizačnému článku k zákonu o elektronických komunikáciách, ktorý má umožniť orgánom činným v trestnom konaní žiadať od operátorov citlivé telekomunikačné údaje aj pri vyšetrovaní priestupkov. Podľa názoru SAK by išlo o neproporcionálny zásah.

celý text – zdroj – SAK:
https://www.sak.sk/web/sk/cms/news/form/link/display/2282147/_event

V obdobnom duchu sa k uvedenému „lex atentát“ vyjadril aj Peter Šamko – sudca Krajského súdu v Bratislave a člen Súdnej rady SR – „Lex atentát a väzenie pre dlžníkov – skutočne je nevyhnutné trestne stíhať nehradenie pohľadávok štátu?“:

.. Okrem iného by mal lex atentát ako komplex zákonov meniť aj Trestný zákon a to tak, že má ambíciu vytvoriť novú skutkovú podstatu trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Tr. zák.
Táto nová skutková podstata trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa nového § 348 ods. 1 písm. m) Tr. zák. má znieť:
„Kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verenej moci tým, že bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť zaplatiť pokutu alebo obdobnú sankciu peňažnej povahy uloženú rozhodnutím štátneho orgánu v malej výške, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“

>> Návrh tohto nového trestného činu nie je postihovaním kriminality, ale umelým vytváraním kriminality

Návrh na zavedenie vyššie uvedeného trestného činu do Trestného zákona považujem za absolútne nepochopenie funkcie trestného práva. Štát chce fakticky zaviesť trestanie dlžníkov, ktorých veriteľom je štát, pretože dospel k záveru, že niektorí jedinci ignorujú peňažné sankcie, ktoré im boli uložené v priestupkovom, či inom konaní (napríklad daňovom).
Namiesto toho, aby štát vytvoril efektívny systém exekučného konania, ktoré umožní rýchle vymoženie uloženej peňažnej sankcie od dlžníka, pristúpil k tomu, že vymáhačom pohľadávok štátu sa stanú orgány činné v trestnom konaní, (…)

celý text – zdroj – Právne listy:
https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1426-lex-atentat-a-vazenie-pre-dlznikov-skutocne-je-nevyhnutne-trestne-stihat-nehradenie-pohladavok-statu

Milí naši sledovatelia, všetci, prečítajte si prosím vyššie uvedené články (linky sú uvedené vyššie) – vždy si VY SAMI overujte VŠETKY dostupné informácie a na základe získaných informácií si VY SAMI urobte na vec SVOJ NÁZOR !!

vo vašich komentároch prosím odpovedzte na nasledovné otázky:

🔶Aký je váš názor na vyššie uvedené kritické odborné pripomienky k „lex atentát“ ??
🔶Porozumeli ste argumentácii Slovenskej advokátskej komory ?? Aký je váš názor na kritické výhrady SAK k „lex atentát“ ??
🔶Porozumeli ste argumentácii uvedenej v článku sudcu Šamka ?? Aký je váš názor na jeho kritické výhrady k „lex atentát“ ??

článok reaguje na návrh zmeny Trestného zákona ako aj policajného zákona, ktorá bola navrhnutá v balíku zákonov známych pod názvom lex atentát

(Feed generated with FetchRSS)

JUDr. Martin Ribár – advokát a predseda OZ ZA DEMOKRACIU A PRÁVNY ŠTÁT

Za právny štát on Facebook