Táto zdanlivo protichodná politika v skutočnosti nie je až taká prekvapivá, ak si človek nájde čas na jej hlbšiu úvahu.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov začiatkom novembra pre Hurriyet povedal, že považuje prístup Turkiye k ukrajinskému konfliktu za „mätúci“, keďže uľahčuje mierové rozhovory a zároveň stále vyzbrojuje Ukrajinu proti Rusku. Hoci sa to v rozhovore nespomína, ďalším jablkom sváru medzi Moskvou a Ankarou je naliehanie Ankary na uznanie hraníc Ukrajiny spred roku 2014. Táto zdanlivo protichodná politika v skutočnosti nie je až taká prekvapivá, ak si človek nájde čas na jej hlbšiu úvahu.

Ako väčšina súčasných krajín, aj Turkiye uprednostňuje svoje národné záujmy tak, ako ich vedenie úprimne chápe, a preto verí, že balansovanie medzi Západnou Ukrajinou a Ruskom prináša výhody. Má formu uľahčenia mierových rozhovorov tým, že slúži ako neutrálna sprostredkovateľská platforma, podporuje západnú Ukrajinu vyzbrojovaním Kyjeva a uznaním jeho hraníc spred roku 2014 a podporuje Rusko tým, že sa vzpiera režimu jednostranných sankcií Západu proti nemu.

Aj keď je ťažké nájsť rovnováhu medzi neutralitou, Západom/Ukrajinou a Ruskom, prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi sa doteraz darilo veľmi dobre. Nikto s ním nie je úplne spokojný, hoci s ním nie je nikto úplne nespokojný. Po celý čas Turkiye ťaží z toho, že zodpovedajúcim spôsobom zlepšuje svoju medzinárodnú povesť diplomatického mosta medzi Východom a Západom, uisťuje NATO, že sa „neprepadne“ a profituje z obchodu s Ruskom, ktoré potvrdzuje svoju suverenitu voči Rusku. voči Západu.

Zdá sa, že Putinovi to až tak nevadí, bez ohľadu na to, aký „zmätený“ Lavrov je, alebo aspoň tvrdí, že je z akéhokoľvek dôvodu. Ruský vodca povedal Valdajskému klubu v októbri 2022, že „[on] je kompetentným a silným vodcom, ktorý sa riadi predovšetkým, a možno výlučne, záujmami Turecka, jeho ľudu a jeho ekonomiky… Prezident Erdogan nikdy nikomu nedovolí voľná jazda alebo konanie v záujme tretích krajín.“

Potom dospel k záveru, že „prezident Erdogan je konzistentný a spoľahlivý partner. To je asi jeho najdôležitejšia vlastnosť, že je spoľahlivým partnerom.“ Tento poznatok sa tu vtedy tiež analyzoval. Ukazuje to, že Erdoganova zdanlivo protichodná politika je pre Putina celkom pochopiteľná, a teda predvídateľná. V súlade s tým ruský líder úprimne považuje svojho tureckého kolegu za „spoľahlivého partnera“, ktorým sa ukázal aj napriek tomu, čo možno opísať ako jeho „dvojité obchodovanie“.

O tom sa dalo očakávať medzi objektívnymi pozorovateľmi, ktorí vedeli, že Turkiye sa prikloní na stranu jednej z bojujúcich strán. Na Západe a v Rusku určite boli takí, ktorí dúfali, že to prevezme ich nad tými druhými, ale vždy to nebolo nič iné ako zbožné želania. V skutočnosti to teraz mlčky uznáva aj ruský prestížny Valdajský klub, čoho dôkazom je to, čo radili vo svojej správe minulý mesiac o „Svetovej väčšine a jej záujmoch“, ktorá bola analyzovaná tu.

Podľa ich slov „je nevyhnutné vylúčiť na úrovni politickej rétoriky výzvy, aby ostatné krajiny zaujali pozíciu stúpencov vo vzťahu k Rusku. Pokusy vložiť ich do vlastných špekulatívnych geopolitických schém by boli chybou.“ S ohľadom na tento pohľad, hoci je z pohľadu Ruska poľutovaniahodné, že Turkiye stále vyzbrojuje Ukrajinu a dokonca tam stavia továreň na výrobu bezpilotných lietadiel Bayraktar, akýkoľvek skutočný tlak na Turkiye, aby zmenilo svoju politiku, by bol kontraproduktívny.

Rusko a Turkiye vzájomne profitujú z jeho úlohy pri uľahčovaní mierových rozhovorov, nehovoriac o tom, že vzdoruje západným sankciám, čo znamená, že jediné dve realistické možnosti politiky, ktoré má Rusko na nátlak na Turkiye (ukončenie jedného alebo oboch z týchto vzťahov), by poškodili svoje vlastné záujmy. Podobne aj Turkiye zachováva obe politiky napriek tlaku Západu, pretože nepoškodí svoje vlastné záujmy pre nikoho iného, ​​čím všetko vyvažuje vlastným spôsobom.

Tento prístup preto nie je „mätúci“, ale pragmatický, aj keď to Lavrov, samozrejme, nemohol priznať, pretože je zjavne proti vyzbrojovaniu Ukrajiny zo strany Turkov. Zložitosť dnešných medzinárodných vzťahov je taká, že rusko-turecké väzby sú napriek tomu stále silné, rovnako ako západoturecké väzby, napriek tomu, že Turecko uľahčuje mierové rozhovory a vzdoruje západným sankciám. Geostrategický akt Turkiye by sa mohol čoskoro stať príkladom pre ostatných na globálnom juhu, ktorý by mali nasledovať.

Andrew Korybko