Americký technologický gigant IBM, lídor v kvantových technológiách, nedávno oznámil, že očakáva vývoj prvého funkčného kvantového počítača do roku 2029. Tento plán zdôrazňuje naliehavosť zabezpečenia kritických dát.

„Skutočnosť, že teraz máme túto cestovnú mapu a že všetky členské krajiny EÚ s ňou súhlasia, je podľa mňa naozaj veľký krok,“ povedal Stephan Ehlen, expert na kryptografiu z nemeckého kybernetického úradu a jeden z autorov plánu.

Vypracovanie stratégie je však len prvým krokom.

„Nejde len o algoritmy, je to obrovský migračný problém… Zahŕňa miliardy systémov,“ vysvetlil Bart Preneel, kryptograf z univerzity KU Leuven. „Je to veľmi komplexná výzva, ktorú nemožno vyriešiť na pár stranách A4.“

Táto téma je kľúčová aj pre národné vlády a ich bezpečnostné a spravodajské služby. Niektoré európske krajiny už zavedli obmedzenia na vývoz kvantových technológií. Skutočnou obavou vlád je, či sú ich vlastné komunikácie ohrozené a či „nebudú všetky ich aktivity odhalené,“ dodal Preneel.

Niektorí experti však katastrofické scenáre spojené s kvantovými počítačmi bagatelizujú. Tvrdia, že aj keby sa podarilo vytvoriť počítače schopné lámať moderné šifrovanie, stále by to vyžadovalo obrovské množstvo práce a financií.

EÚ nemá výhovorky, prečo pokrok nezrýchliť, uviedol Manfred Lochter, ďalší predstaviteľ nemeckého kybernetického úradu. „Ak k kvantovým technológiám nebudete mať prístup, budete stratení.“

POLITICO