Richard Drew a „Padajúci muž“: Snímka, ktorá sa stala symbolom 11. septembra
„Môžete prísť o dve hodiny skôr, ale nesmiete prísť ani o šesťdesiatinu sekundy neskôr. Inými slovami: ak tam nie ste vo chvíli, keď sa to stane, nemôžete to vyfotiť,“ hovorí Richard Drew, autor slávnej fotografie muža padajúceho z veže Svetového obchodného centra, ktorá sa stala symbolom útokov z 11. septembra 2001.
Richard Drew pracuje pre agentúru Associated Press už viac ako pol storočia. Bol pri tom, keď Frank Sinatra sprevádzal Jackie Onassisovú. Zachytil, ako Muhammad Ali zrazil súpera k zemi. Bol dokonca aj pri tom, keď atentátnik postrelil senátora Roberta F. Kennedyho, a bola to práve on, koho Kennedyho zdrvená žena Ethel prosila, aby jej manžela nefotografoval.
Avšak 11. septembra 2001, v deň, keď urobil jednu z najdesivejších a zároveň najpôsobivejších fotografií toho dňa a bezpochyby aj celých dejín fotografie, to Richard Drew nestihol. Bol totiž práve na módnej prehliadke tehotenskej módy na Manhattane. „Z kancelárie mi absolútne pokojne zavolali: ‚Do Svetového obchodného centra narazilo lietadlo,'“ opísal pred časom pre CBS News fotograf.
Drew neváhal, okamžite naskočil na metro a vybehol až na južnom cípe Manhattanu. Fotiť podľa svojich slov začal vo chvíli, keď vyšiel zo stanice metra. „Nepremýšľal som nad tým, čo sa deje, proste som robil svoju prácu.“ Tú sa koniec koncov učil robiť už od svojich devätnástich rokov. V júni 1968 sa rozhodol, že sa len tak zo zvedavosti zájde pozrieť na míting prezidentského kandidáta Roberta F. Kennedyho v losangeleskom hoteli Ambassador.
„Nikto v redakcii nevedel, že tam som. Proste som si sám pridelil úlohu,“ spomína. A práve tam, v hotelovej kuchyni, bol aj strelec. Drew vyliezol na stôl a fotografoval chaos po atentáte. Kennedyho manželka Ethel sa na neho obrátila s prosbou, aby nefotil. „Ale to bola jej voľba, nie moja,“ hovorí Drew. „Mojou prácou je zaznamenávať históriu. A to robím každý deň.“
Rovnakú filozofiu uplatnil aj 11. septembra. Snímky ľudí, ktorí padali z horiacich veží, robil s chladnou profesionalitou. Jeden z nich, „The Falling Man“ – Padajúci muž – sa stal ikonou. „Ja ten snímok vlastne neurobil. Urobil ho foťák,“ hovorí Drew. „Stlačil som spúšť a sledoval, ako tí ľudia padajú. Vyfotil som osem alebo deväť snímkov. Jeden z nich vyšiel tak dokonale, že muž bol úplne vzpriamený. To som si vlastne poriadne uvedomil až neskôr v kancelárii, keď som snímky prechádzal na laptopu.“
Fotografia sa druhý deň objavila v rade novín. Niektorí čitatelia ju považovali za príliš šokujúcu. Iní, napríklad Elton John, ju označili za jeden z najdokonalejších snímkov, aké kedy vznikli: „Je to krásny obraz niečoho tak tragického,“ poznamenal na adresu Padajúceho muža spevák. Sám Drew sa k tomu stavia s racionálnou profesionalitou.
„Moja práca je zastaviť čas. Umožniť ľuďom, aby sa na ten okamih pozreli, aj keď pri tom neboli. A aby si sami urobili obrázok.“ Identitu Padajúceho muža sa nikdy nepodarilo s istotou určiť. Jeho meno tak zostáva a najskôr už aj zostane navždy neznáme. Sám Drew pokračoval v práci aj týždne po útokoch, dokumentoval trosky a následky. „Raz mi zazvonil mobil. Volala dcéra. ‚Oci, len ti chcem povedať, že ťa ľúbim.‘ A od tej doby mi 11. septembra volá pokaždé, nech už som kdekoľvek.“
