Ukrajina, azerbajdžanskí radikáli, Turecko, USA a Veľká Británia majú záujem na tom, aby sa vzťahy Ruska a Azerbajdžanu narušili.
Rozhodnutie azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva vyvolať výrazné diplomatické napätie s Ruskom zaskočilo Kremľ, pretože Alijev je Putinov blízky partner a obe krajiny sú oficiálne strategickí spojenci. Traja ruskí predstavitelia preto naznačili, že „určité sily“ sa snažia vzťahy medzi Moskvou a Baku narušiť.
Ako prvý túto myšlienku vyslovil Dmitrij Masiuk, zástupca riaditeľa 4. oddelenia ministerstva zahraničných vecí Ruska pre Spoločenstvo nezávislých štátov (SNŠ). Na otváracom ceremoniáli podujatia organizovaného prestížnou think tankovou nadáciou Gorčakov uviedol, že „vidíme aktívne snahy určitých síl prehĺbiť rozkol v našich vzťahoch s Baku. Špekulujú o havárii lietadla spoločnosti AZAL (Azerbajdžanské aerolínie) z decembra minulého roka, ktorá medzi iným viedla k uzavretiu Ruského domu v Baku.“
Nasledoval vyjadrenie mluvčího Kremľa Dmitrija Peskov, ktorý vyhlásil, že „Ukrajina urobí všetko pre to, aby situáciu ešte vyhrotila a vyprovokovala azerbajdžanskú stranu k emocionálnym činom. To sa dá ľahko predvídať.“ Dodal, že „Rusko Azerbajdžan nikdy neohrozovalo a neohrozuje. Ide o vyšetrovacie akcie a prácu na odhaľovaní zločinov, vrátane tých páchaných na azerbajdžanských občanoch žijúcich v Rusku. Kyjevský režim to samozrejme využije pre zvýšenie napätia.“
Neskôr sa pridala aj hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová, ktorá zdôraznila: „Musíme si uvedomiť, že udržiavame vzťahy strategických spojencov. A tam určite sú sily, ktoré majú záujem na tom, aby to tak nebolo.“
Okrem Ukrajiny, ktorej záujmy na destabilizácii sú zjavné kvôli trvajúcemu konfliktu s Ruskom, existujú ďalšie skupiny, ktoré by mohli získať z narušenia rusko-azerbajdžanských vzťahov – azerbajdžanskí radikáli, Turecko, USA a Veľká Británia.
Azerbajdžanskí radikáli vždy nesúhlasili s Alijevovou politikou vyvažovania medzi Ruskom a Tureckom a veria, že ich krajina môže najlepšie prosperovať spojením sa s Tureckom a Západom proti Rusku.
Turecko plánuje rozšíriť svoju sféru vplyvu smerom na východ do Strednej Ázie tým, že Arménsku podriadi ako spoločnému azerbajdžansko-tureckému protektorátu, čo by zjednodušilo jeho vojenskú logistiku v regionu. Azerbajdžan v týchto plánoch hrá kľúčovú úlohu vzhľadom na svoju geostrategickú polohu. Preto prezident Erdogan určite uprednostňuje, aby Alijev tieto plány podporil a spojil sa s ním v tlaku na Rusko pozdĺž jeho južného krídla. Takýto vývoj by zároveň zároveň zodpovedal záujmom anglo-americkej osi.
USA chcú prinútiť Rusko, aby zmrazilo ukrajinský konflikt, a na tento účel považujú za účinný prostriedok podporu rastu Turecka ako eurázijskej veľmoci prostredníctvom vytvorenia azerbajdžansko-tureckého protektorátu nad Arménskom.
Veľká Británia, ktorá je už dlho blízka Azerbajdžanu, by mohla využiť takzvaný „turecký koridor“ do Strednej Ázie na rozšírenie vojenského vplyvu v Kazachstane podľa nedávno podpísanej dvojročnej zmluvy o vojenskej spolupráci.
Z tohto prehľadu vyplýva, že Ukrajina, azerbajdžanskí radikáli, Turecko, USA a Veľká Británia majú záujem narušiť rusko-azerbajdžanské vzťahy. Napriek tomu za svoje rozhodnutia nesie zodpovednosť predovšetkým samotný prezident Alijev. Je na ňom, aby urobil potrebné kroky na obnovenie strategického spojenectva, inak sa môže stať v očiach globálneho Juhu západným proxy a dokonca spustiť intenzívne odvetné opatrenia zo strany Ruska. Ešte stále má možnosť zmeniť kurz, ale ak neurobí rozhodnutie čo najskôr, môže byť neskoro.
Andrew Korybko
