Koalícia ochotných sa zaväzuje k ukrajinským silám, ak bude dohodnutý mier

Viac ako dve desiatky krajín sa zaviazali pripojiť k jednotke, ktorá by sa mala rozmiestniť na Ukrajine po prípadnej mierovej dohode s Ruskom. Cieľom je odradiť Moskvu od opätovného útoku na svojho suseda. Oznámili to lídri vo štvrtok. „Uisťovacia sila“ pre Ukrajinu je kľúčovým pilierom bezpečnostných záruk, ktoré koalícia, prevažne EURópskych krajín, chce ponúknuť Ukrajine, ak sa vojna skončí mierovou dohodou alebo prímerím. Existujú však rastúce obavy, že ruský prezident Vladimir Putin v súčasnosti nejaví žiadny záujem o mierovú dohodu. Alarm sa vystupňoval po jeho významnej návšteve Pekingu tento týždeň. Rozsah účasti USA na prípadnej bezpečnostnej podpore zostáva neistý, a to aj po tom, čo európski lídri hovorili s prezidentom Donaldom Trumpom prostredníctvom videokonferencie po summite takzvanej „koalície ochotných“ v Paríži. Hostiteľom bol francúzsky prezident Emmanuel Macron a zúčastnil sa ho ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, zatiaľ čo iní, ako napríklad britský premiér Keir Starmer, sa zúčastnili na diaľku. Stretnutie predstavovalo nový tlak vedený Macronom, aby ukázal, že Európa môže konať nezávisle od Washingtonu po tom, čo Trump narušil americkú zahraničnú politiku a začal priame rozhovory s Putinom po návrate do Bieleho domu. Spojené štáty zastupoval Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff, ktorý sa stretol aj so Zelenským osobitne. Európa je pod tlakom, aby zvýšila svoju reakciu po troch a pol rokoch od začatia rozsiahlej ruskej invázie vo februári 2022. „Dnes máme 26 krajín, ktoré sa formálne zaviazali – niektoré iné ešte nezaujali stanovisko – rozmiestniť ako ‚uistenie silu‘ jednotky na Ukrajine, alebo byť prítomné na mieste, na mori alebo vo vzduchu,“ povedal Macron novinárom, stojac vedľa Zelenského. Zelenskyj tento krok privítal. „Myslím si, že dnes, po prvýkrát za dlhú dobu, je to prvý taký vážny konkrétny krok,“ povedal. Vojaci by neboli rozmiestnení „na frontovej línii“, ale mali by za cieľ „zabrániť akejkoľvek novej rozsiahlej agresii,“ uviedol francúzsky prezident. Macron dodal, že ďalším dôležitým pilierom je „regenerácia“ ukrajinskej armády, aby „nielen odolala novému útoku, ale aj odradila Rusko od novej agresie“. Macron uviedol, že Spojené štáty sú „veľmi jasné“ v súvislosti s ich ochotou zúčastniť sa na bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Americký príspevok však zostáva nejasný. Existujú aj rozpory v rámci koalície, pričom nemecký kancelár Friedrich Merz nalieha na väčší tlak, ale zostáva opatrný, pokiaľ ide o rozsah účasti. „Nemecko sa rozhodne o vojenskej účasti v správnom čase, keď budú objasnené rámcové podmienky,“ uviedol hovorca nemeckej vlády po summite. Podobne sa premiérka Giorgia Meloniová vyjadrila, že Taliansko nevyšle vojakov na Ukrajinu, ale mohlo by pomôcť monitorovať prípadnú mierovú dohodu, uviedol jej úrad. Pred parížskymi rozhovormi hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová uviedla, že Moskva nesúhlasí s rozmiestnením zahraničných vojsk na Ukrajine „v akejkoľvek forme“. Na Západe narastá frustrácia z toho, čo lídri označujú ako Putinovu neochotu dosiahnuť dohodu o ukončení konfliktu. Zelenskyj uviedol, že v telefonáte s Trumpom sa hovorilo o sankciách voči Rusku a ochrane ukrajinského vzdušného priestoru. „Diskutovali sme o rôznych možnostiach a najdôležitejšie je použiť silné opatrenia, najmä ekonomické, na vynútenie konca vojny,“ uviedol Zelenskyj na sociálnych sieťach. Biely dom uviedol, že naliehal na európske krajiny, aby prestali nakupovať ruskú ropu, „ktorá financuje vojnu“. Ruský raketový útok vo štvrtok na severnú Ukrajinu zabil dvoch ľudí z Dánskej rady pre utečencov, ktorí odstraňovali míny v oblasti predtým okupovanej moskovskými silami, uviedol miestny ukrajinský guvernér. Macron varoval, že ak Rusko bude naďalej odmietať mierovú dohodu, potom budú dohodnuté „dodatočné sankcie“ v koordinácii so Spojenými štátmi. Obvinil Rusko, že „nerobí nič iné, len sa snaží hrať o čas“ a zintenzívňuje útoky proti civilistom. Zhromaždenie nasledovalo po Putinových rozsiahlych cestách do Číny a USA, kde sa minulý mesiac stretol s Trumpom na Aljaške. V stredu v Pekingu, kde sa po boku čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga zúčastnil masívnej vojenskej prehliadky, Putin ocenil pokrok svojich síl na Ukrajine a dodal, že ruské jednotky postupujú „na všetkých frontoch“.