Klimatická kríza nie je len prázdny pojem, ale realita, ktorá si už teraz vyberá svoju daň. Extrémne výkyvy počasia – povodne, horúčavy, požiare či vlny veder – si len za posledné roky vyžiadali životy desaťtisícov ľudí. Podľa Jakuba Hrbáňa z iniciatívy Klíma ťa potrebuje sme všetci obeťami týchto zmien, či už priamo, alebo prostredníctvom dopadov na ekonomiku, zdravie či životné prostredie.
Sucho, ktoré BSK-snm-muzeum-cerveny-kamen-vas-pozyva-na-premieru-divadelneho-predstavenia-z-vlastnej-dielne-s-nazvom-ozveny-mohaca-vzostup-rodu-palffy/“>Slovensko trápi od začiatku roka, spôsobuje nedostatok úrody, nárast cien potravín a eróziu pôdy. Horúčavy v EURópe zabíjajú – len v posledných rokoch si prišli o život viac ako 85-tisíc ľudí. A problémy sa prehlbujú: znečistené ovzdušie v mestách, kolabujúca infraštruktúra a čoraz častejšie prírodné katastrofy, ktoré sú ťažko predvídateľné.
Dá sa ešte niečo spraviť? Hrbáň zdôrazňuje, že nie je neskoro, ale treba konať rýchlo. Zníženie emisií, investície do udržateľnej energetiky a dopravy, lepšia ochrana pred povodňami – to sú len niektoré zo systémových riešení, ktoré môžu zmierniť dopady krízy. Slovensko však podľa neho zaostáva: vláda problém často bagatelizuje a chýba jasný plán, ako sa prispôsobiť novým realitám.
Čakajú nás ešte ťažšie časy? „To, že sú veci zlé, neznamená, že nemôžu byť ešte horšie,“ varuje Hrbáň. Otázkou zostáva, či sme ochotní zmeniť svoje správanie včas – alebo či budeme čeliť dôsledkom, ktoré presiahajú naše možnosti.
(ST)
