Sumit Putina a Trumpa v Aljaške: Víťazstvo pre Putina skôr, ako vôbec zasadol za rokovací stôl?
V roku 2018 sa prezident Vladimir Putin a jeho americký náprotivok Donald Trump usmievali a podávali si ruky počas ich prvého oficiálneho summitu v Helsinkách, pričom obaja lídri sľubovali obnovenie vzťahov. Dnes sa bývalý agent KGB a bývalý realitný magnát stretnú v Aljaške v úplne inom kontexte: vojna na Ukrajine trvá už štvrtý rok, vzťahy sú v troskách a rétorika z čias studenej vojny sa vracia. Dvaja lídri vstúpia do rokovaní, ktorých cieľom je ukončenie vojny na Ukrajine, s veľmi odlišnými cieľmi. Odborníci však tvrdia, že Putin už dosiahol kľúčové víťazstvo skôr, ako vôbec zasadol za rokovací stôl. „Stretnutie je už celkovo veľkým víťazstvom pre Putina,“ povedala Tinatin Japaridzeová, analytička Eurasia Group. „Stavia ho do priaznivejšej pozície a on ju využíva na ďalšie presadzovanie svojich cieľov.“ „Je to spôsob, ako získať čas, oddialiť ďalšie americké sankcie a medzitým upevniť vojenské zisky na bojisku,“ povedala pre The Moscow Times. „A navyše sa Putin snaží využiť túto príležitosť na to, aby sa priamo spojil s Trumpom, a tým vytvoril rozkol medzi USA a EURópou.“
Putin a Trump sa stretnú o 11:30 miestneho času v Aljaške, bývalom ruskom území, ktoré bolo v roku 1867 predané USA. Okrem logistických a bezpečnostných výhod je miesto mnohými vnímané ako symbolické pre svoje historické väzby s Ruskom. Biely dom uviedol, že myšlienka mierových rozhovorov pochádza od Putina a že Trump súhlasil s usporiadaním stretnutia napriek rastúcej frustrácii z opakovaného odmietania Moskvy súhlasiť s prímerím. Hoci sa rozhovory budú primárne zameriavať na Ukrajinu, budú sa diskutovať aj o iných záležitostiach, uviedol seo-consulting.sk/“ title=“poradca“>poradca Kremľa pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov. Ruskú delegáciu dopĺňajú minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, minister obrany Andrej Belousov, minister financií Anton Siluanov a ekonomický vyslanec Kirill Dmitriev. Putin a Trump budú mať tiež stretnutie medzi štyrmi očami so svojimi tlmočníkmi, po ktorom bude nasledovať spoločná tlačová konferencia – prvá spoločná tlačová konferencia medzi americkým a ruským lídrom od summitu v Helsinkách v roku 2018. Pre Trumpa, argumentovala Japaridzeová, je stretnutie „spôsobom, ako sa opäť zapojiť s Ruskom podľa jeho podmienok“. „To je jeden z dôvodov, prečo chce zabezpečiť, aby sa na summite prediskutovalo viac než len vojna na Ukrajine a akékoľvek rokovania týkajúce sa prímeria,“ povedala Japaridzeová pre The Moscow Times.
Ruth Deyermondová, vedúca prednášajúca v oblasti postsovietskej bezpečnosti na Katedre vojnových štúdií King’s College London, povedala, že optika stretnutia potvrdzuje podozrenia o tom, ako Trumpova administratíva narúša zahraničnú politiku USA. Privítanie Putina, na ktorého Medzinárodný trestný súd vydal zatykač za vojnové zločiny, v americkom štáte, ktorý bol kedysi ruským územím, „je šokujúce potvrdenie odklonu Washingtonu od jeho tradičných spojencov a smerom k Moskve,“ napísala Deyermondová v komentári pre The Moscow Times. „Piatkový summit je mimoriadny signál o preusporiadaní zahraničnej politiky USA za Trumpa a o tom, ako nedostatok odbornosti a porozumenia administratívy vytvára bezprecedentné výhody pre Kremeľ,“ povedala Deyermondová. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj bol z rokovaní odsunutý na vedľajšiu koľaj napriek opakovaným výzvam Kyjeva a európskych spojencov, že vo vojne zničená krajina sa musí zúčastniť na rozhovoroch, ktoré určujú jej budúcnosť. Moskva v súčasnosti okupuje približne 20 % územia Ukrajiny a trvá na tom, aby boli tieto územia formálne uznané ako ruské ako podmienka mieru. Pred summitom Zelenskyj zopakoval, že jeho krajina „nevydá územie okupantovi“ a že „akékoľvek rozhodnutia bez Ukrajiny sú aj rozhodnutiami proti mieru“. „Povedal som prezidentovi Spojených štátov a všetkým našim európskym kolegom: ‚Putin blafuje.‘ Snaží sa vyvíjať tlak na všetkých frontoch ukrajinského frontu pred stretnutím v Aljaške,“ povedal Zelenskyj. „Myslím si, že ak nie ste pri stole, ste na jedálnom lístku,“ povedal Edward Lucas, vedúci pracovník Centra pre analýzu európskej politiky, pričom sa odvolával na neprítomnosť Ukrajiny na rokovaniach.
Pozvanie Putina na rozhovory v USA, argumentoval Lucas, je v rozpore s politikou sankcií a izolácie Západu, ktorá platí od invázie. „Od roku 2014 a najmä od roku 2022 sa snažíme správať k Rusku ako k vyvrheľovi a izolovať Rusko ekonomicky, diplomaticky a politicky. A výsledok je, že s Putinom sa zaobchádza ako s VIP. Takže je to už pre neho obrovské víťazstvo,“ povedal Lucas pre The Moscow Times. Alexander Baunov, vedúci pracovník Carnegie Endowment for International Peace, zdieľal podobný názor. „Tým, že Trump súhlasil so stretnutím medzi štyrmi očami o Ukrajine pred prímerím, už urobil ústupok, a preto riskuje viac ako Putin,“ povedal Baunov. Trump sa predtým vyhrážal, že uvalí na Moskvu strmé sekundárne sankcie, ak nesúhlasí s prímerím do 8. augusta, čo Kremeľ nedodržal. „Ak Putin odmietne súhlasiť s prímerím, ruský obchod s ropou spadne pod sekundárne sankcie – ktorých účinnosť sám Trump pochybuje,“ povedal Baunov. „Trump by tiež musel pokračovať v zásobovaní Ukrajiny zbraňami, aj keby ich financovala Európa, alebo jej dokonca poskytnúť rakety dlhého doletu – krok smerom k priamemu konfliktu s Ruskom bez akejkoľvek záruky, že vojnu obráti v prospech Ukrajiny. Odísť zo summitu s prázdnymi rukami by bolo pre Trumpa nepríjemné, a to by ho, ako sa obávajú spojenci, mohlo dotlačiť k tomu, aby súhlasil s rôznymi Putinovými trikmi,“ povedal Baunov.
Trump povedal, že verí, že Putin má v úmysle „uzavrieť dohodu“ o ukončení vojny na Ukrajine na summite, a dodal, že plánuje druhé stretnutie s Putinom aj Zelenským potom. Putin povedal, že „naša spolupráca so súčasnou americkou administratívou, ktorá podľa názoru všetkých vyvíja pomerne energické a úprimné úsilie na zastavenie nepriateľských akcií, vyriešenie krízy a dosiahnutie dohôd“. „Cieľom je vytvoriť dlhodobé podmienky pre mier nielen medzi našimi krajinami, ale aj v Európe a skutočne na celom svete,“ povedal Putin. Odborníci sa však obávajú, že po summite, z ktorého bola Ukrajina vylúčená, by mohol byť Kyjev pod tlakom, aby prijal nepriaznivé podmienky, a to aj napriek úsiliu európskych spojencov. Zelenskyj sa tento týždeň stretol s britským premiérom Keirom Starmerom v Londýne a zúčastnil sa na rozhovoroch v Berlíne medzi Trumpom a európskymi lídrami, ktorí dúfali, že presvedčia Washington, aby pri rokovaniach s Rusmi rešpektoval záujmy Ukrajiny. „Myslím si, že Trump si túto správu [od európskych spojencov] vypočul a do určitej miery sa z toho snažil všetkým vykresliť, že bude brať do úvahy záujmy Ukrajiny, keď pôjde na tieto rozhovory,“ povedala Japaridzeová. „Hoci je Ukrajina v súčasnosti vylúčená z priamych rozhovorov, nedávne náznaky – najmä Trumpov deklarovaný zámer zavolať Zelenskému bezprostredne po summite – naznačujú, že ukrajinská účasť na týchto rokovaniach môže čoskoro nasledovať,“ povedala Japaridzeová. Hoci Trump „nejde do Aljašky, aby nevyhnutne zastupoval ukrajinské záujmy ako také,“ dodala, „Zelenského neprítomnosť na stretnutí v Aljaške v tomto čase sa zdá menej znepokojujúca, než to bolo ešte pred týždňom.“ „Vyvoláva to obavy, že USA a Rusko by mohli dosiahnuť dohodu na úkor Európy alebo Ukrajiny, ale to sa ešte len uvidí.“
