Na prvý pohľad to vyzerá ako scéna z historického filmu, o kulisy pre Hollywood sa ale nejedná. Vo Francúzsku v srdci burgundského lesa už viac ako štvrťstoročie vyrastá zo zeme stredoveký hrad Guédelon, ktorý sa stavia od základov výhradne stredovekými technikami a postupmi. Tak, ako by bolo 13. storočie.
Zabudnite na bagre. Moderné žeriavy? Nenechajte sa vysmiať. Tu sa ide postarom. V roku 1999 sa vďaka podnikateľovi a nadšencovi Michelu Guyotovi, ktorý sa inšpiroval pri obnove neďalekého zámku Saint-Fargeau, do odvážneho projektu pustili desiatky dobrovoľníkov. Zatiaľ čo na dvere ťukalo 21. storočie, v opustenom lome v najhlbšom lese v Burgundsku zavládol rok 1230. Začal tu za pomoci archeológov, historikov, architektov a remeselníkov vznikať hrad Guédelon, ktorý nie je len turistickou atrakciou, ale hlavne snahou porozumieť stredovekému staviteľstvu.
Každý kameň je ručne tesaný, malta sa mieša podľa pôvodných receptúr, drevo pochádza z okolitých lesov a preprava prebieha s pomocou vozov ťahaných koňmi. Pracuje sa tu s replikami stredovekých nástrojov, techník, materiálov získaných z miestnych zdrojov alebo vyrobených na mieste. Na každom detaile ide vidieť snaha priblížiť sa čo najviac dobe pred ôsmimi stovkami rokov.
„Nie som si úplne istá, čo som si myslela, že z toho vzíde. Občas mi to pripadalo len ako… zábava s priateľmi,“ povedala Maryline Martinová, projektová manažérka Guédelonu, ktorá u neho stojí od úplného začiatku až dodnes.
Môže tak pozorovať, ako sa z holého, blatistého priestoru posiateho kameňmi stal skutočný stredoveký hrad s vežami, hradbami i interiérom. Ročne ho navštívi na 310 tisíc turistov ročne, ktorí kúpou lístkov a suvenírov vyrobených priamo v Guédelone prispejú do rozpočtu asi 7,5 miliónov EUR, v prepočte viac než 183,5 miliónov korún. Hrad funguje ako taká živúca laboratórium. Hostia tu môžu pozorovať, ako sa história odohráva priamo pred ich očima, remeselníci zase overujú hypotézy o technológiách známych len z písomných záznamov alebo z pozostatkov stavieb.
A ukazuje sa, že stredovekí stavitelia boli veľmi vynaliezaví technici. S niektorými vecami si dokonca ani súčasní „doboví“ stavitelia nevedia rady. Naposledy im dal zabrať hlavný padací most. „Vieme – vidíme – že v stenách hradnej brány boli strategicky umiestnené otvory,“ povedal majster staviteľ Florian Renucci. „Vieme, že existovali kladky. Ale to je všetko. Ako to fungovalo? Ako presne dokázali dvaja muži v roku 1250 zdvihnúť a spustiť padací most o hmotnosti 400 ton?“
Niekedy môže trvať roky, než prídu na to správne riešenie. „Máme čas to skúšať, zlyhávať a skúšať to znovu. A zatiaľ sme vždycky našli riešenie,“ dodáva Martinová. Kedy bude hrad dokončený, tak nikto netuší. Je dosť možné, že nikdy.
