BSK:

Veľká noc je za dverami – vyťahujeme výzdobu, pečieme baránkov, maľujeme vajíčka a pletieme korbáče. Veď aká by to bola Veľká noc bez farebných kraslíc, hebkých bahniatok vo váze či veselej šibačky? Tieto symboly neodmysliteľne patria k sviatkom jari. Kde sa však vzali a čo znamenajú?

Baránok – symbol obetovania

Veľkonočný baránok predstavuje Krista ako „Božieho Baránka“, ktorý sa obetoval za ľudstvo. V mnohých rodinách nechýba ani na sviatočnom stole – ako sladký koláč, figúrka či ozdoba.

Vajíčko – nový život a vzkriesenie

Vajíčko symbolizuje zrod nového života, plodnosť a nesmrteľnosť. V kresťanskom význame pripomína zatvorený hrob, z ktorého Kristus vstal. Škrupina chráni život a ukrýva zázrak znovuzrodenia.

Kuriatka – poslovia jari

Z vajíčka sa liahnu kuriatka práve na jar, často v období Veľkej noci. Preto sa stali veselou ozdobou sviatkov a symbolom nového života.

Zajac – šťastie a zmŕtvychvstanie

Veľkonočný zajačik je symbolom plodnosti, života a radosti. V niektorých tradíciách prináša deťom vajíčka, inde je spájaný s jarným znovuzrodením prírody.

Bahniatka – prebúdzajúca sa príroda

Bahniatka alebo vŕbové halúzky symbolizujú prebúdzanie prírody. V minulosti sa posväcovali a vešali doma pre ochranu pred chorobami a nešťastím.

Korbáč – zdravie a krása

Šibačka korbáčom je prastarý ľudový zvyk, ktorý má korene ešte v pohanstve. Pošibanie mladými prútikmi malo zabezpečiť zdravie, krásu a silu na celý rok. Dnes sa tradícia spája najmä s veselým pondelkom.

Voda – očista a obnova

Oblievačka má svoje miesto nielen v tradícii, ale aj vo viere. Voda symbolizuje očistenie, nový začiatok. V ľudovej tradícii oblievanie dievčat znamená prianie zdravia a sviežosti po celý rok.

Veľká noc tak v sebe spája duchovné posolstvo i ľudové zvyky. Je oslavou života, svetla, prebúdzajúcej sa prírody a nádeje. Či už si sviatky užívate tradične, alebo len symbolicky, prajeme Vám pokojné a radostné Veľkonočné sviatky!

Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj