S Kafkom na cestách: Miesta, ktoré inšpirovali legendárneho spisovateľa
Kde hľadal Franz Kafka únik pred každodennosťou? Čo ho inšpirovalo a kde trávil svoj čas? Novinárka Judita Matyášová a fotograf Jan Jindra sa vydali po jeho stopách a navštívili miesta, ktoré sa objavujú v jeho listoch i dielach. Výsledkom ich pátrania je kniha „S Kafkom na cestách“, ktorá približuje autorov život prostredníctvom konkrétnych lokalít a ktorú stojí za to si pripomenúť.
Jan Jindra a Judita Matyášová začali na projekte pracovať už v roku 2003 s cieľom zmapovať lokality, ktoré Franz Kafka navštívil počas svojich dovoleniek alebo pracovných ciest. Naprieč celou EURópou nakoniec objavili niekoľko desiatok takýchto miest. Počas pátrania narazili aj na zaujímavosti z autorovho života, napríklad na jeho fascináciu technickými novinkami, lietadlami či snahu žiť zdravo.
„Na začiatku nášho projektu som vôbec netušila, kam všade Kafka cestoval. Postupne som začala vyhľadávať informácie o jednotlivých lokalitách v jeho denníkoch, listoch príbuzným a priateľom,“ opisuje Matyášová svoje prvé kroky. Nezaujímalo ju len to, prečo si Kafka, ako nekuřák, abstinent a vegetarián, vybral danú destináciu, ale aj historické súvislosti miesta. Výrazným motívom, ktorý sa v celom projekte opakuje, je autorovo úsilie o zdravý a aktívny životný štýl.
V roku 1917 u Kafku prepukla tuberkulóza a od tej chvíle navštevoval kúpele a sanatóriá kvôli liečbe. Pobýval v Čechách, na Slovensku, v Rakúsku i v Nemecku. Liečil sa v Taliansku a Švajčiarsku, 3. júna 1924 však zomrel na tuberkulózu hrtanu v sanatóriu v Kierlingu u Klosterneuburgu v Dolnom Rakúsku.
Tvorcovia projektu zavítali okrem iného do bývalého sanatória v Drážďanoch a tiež do zariadenia Jungborn, ktoré sa nachádza v nemeckom pohorí Harz. V sanatóriu Jungborn, kde Kafka pobýval, žil v jednoduchom drevenom prístrešku. Denný režim zahŕňal cvičenie pod šírym nebom, oplachovanie studenou vodou a bahenné terapie – procedúry, ktoré mali podporiť telo i myseľ a zodpovedali vtedajšiemu trendu návratu k prírode.
Kafka nebol len nudný úradník, ale aj nadšený cestovateľ a obdivovateľ technických vymožeností svojej doby, ako napríklad lietadiel alebo parížskeho metra.
V roku 1909 vyrazil s Maxom Brodom a jeho bratom Ottom na dovolenku k Lago di Garda. Keď zistili, že sa neďaleko koná medzinárodná prehliadka letectva, neváhali a vydali sa na miesto. Kafka bol natoľko uchvátený, že o udalosti napísal svoju prvú – a jedinú – reportáž.
O rok neskôr sa vydal do Francúzska a nadšene popisoval svoju skúsenosť s parížskym metrom. Najviac informácií o jeho cestách, záujmoch i vnútornom svete pochádza z jeho denníkov a korešpondencie.
Jeden z najviac vypovedajúcich záznamov je nasledujúca pasáž, v ktorej zachytáva pocity z cestovania vlakom: „Sedeť tak v železničnom vagóne, zabudnúť na to, žiť ako doma, náhle sa rozpomenúť, pocítiť unášivú silu vlaku, stať sa cestujúcim, vybrať z kufra čapicu, správať sa k spolucestujúcim slobodnejšie, srdečnejšie, dôraznejšie, byť bez zásluhy unášaný k cieľu, vnímať to ako dieťa, stať sa miláčikom žien, podľahnúť príťažlivej sile okna, mať stále aspoň ruku vysunutú cez okenný rám.“
