Podzimná únava: Prečo strácame energiu a ako s tým bojovať?
S kratšími dňami a ubúdajúcim slnkom mizne energia a motivácia. Ľudia majú tendenciu s únavou rôzne bojovať, namiesto toho, aby prijali jej prítomnosť. Psychologička Jana Krejzová pripomína, že únava nie je vždy len zlyhanie, ale prirodzená reakcia tela na zmeny, ktoré prináša jeseň.
S príchodom jesene klesá energia, motivácia a nálada. Prečo práve teraz?
Jeseň môže byť náročná z viacerých dôvodov. Často ide o obdobie, kedy sa ľudia vracajú po dovolenkách do práce a do školy, a zároveň ubúda denného svetla. Každý z týchto faktorov je sám o sebe dôvodom k zvýšenej únave. A na jeseň dochádza k ich súbežnému pôsobeniu, čo sa premieta do nálady, energie i motivácie.
Hoci sa o dôležitosti denného svetla veľa hovorí, jeho vplyv sa často podceňuje.
Celé telo a každá bunka v ňom je ovplyvnená vnútornými hodinami riadiacimi to, ako výkonne bude fungovať. Tieto vnútorné hodiny sú okrem iného riadené množstvom svetla dopadajúceho na oči.
Je to aj dôvod, prečo sme ráno po prebudení prirozene bdelí a večer pred spaním unavení. Tento proces určuje aj to, koľko energie bude človek mať počas dňa. Preto sa neodporúča pozerať pred spaním do obrazoviek vyžarujúcich modré svetlo – ovplyvňuje to totiž mieru nabudenia a môže nám brániť zaspať. Na jeseň prirodzeného svetla vonku ubúda, a navyše s ochladením majú ľudia tendenciu tráviť v prírode menej času. S menším množstvom energie potom nie je ani toľko priestoru a motivácie na aktivity, ktoré človeku robia radosť, čo na dobrej nálade tiež nepridáva.
S prirodzeným spomalením sa mnohí snažia bojovať. Je to teda zlé?
Každý môže mať iné dôvody, ale pravdou zostáva, že sa ako spoločnosť momentálne potýkame s výrazným tlakom na výkon. Žijeme vo svete, kde sa prostredníctvom sociálnych médií zdá, že je možné úplne všetko. Teda že je vždy možné pracovať ešte o trochu dlhšie, smerovať ešte o trochu vyššie, mať ešte o trochu viac peňazí, zaobstarať si ešte o niečo lepšieho partnera, väčší dom a tak ďalej. Svet možností je naším najväčším šťastím, ale mnohokrát súčasne aj najväčšou skazou. Ak sa v určitých chvíľach dostaví únava, a to z dôvodu príchodu jesene či prepracovania, zrazu si všimneme, že už toho nezvládame toľko ako predtým.
Ako sa to presne prejaví?
Sme rýchlejšie unavení a neodvádzame tak kvalitnú prácu, pretože nedokážeme premýšľať dôkladne a rýchlo. To prirodzene vyvoláva pocit zlyhania: pripadáme si leniví, neschopní a ani nás nenapadne, že za zhoršením výkonu môže byť niečo také ako pokles intenzity denného svetla. Mnohí majú často tendenciu „pretlačiť“ únavu vyšším výkonom, čo spravidla organizmus vyčerpá ešte viac. V tomto prípade platí pravidlo: „Keď nemôžeš, uber!“ O to skôr sa totiž energia navráti.
Dá sa jasne poznať rozdiel medzi zdravým podzimným spomalením, lenivosťou a stavom, ktorý môže hraničiť s úzkosťou alebo depresiou?
Hranica medzi zdravím a stavom, ktorý možno považovať za príznaky úzkosti či depresie, nie je až taká jasná, ako si veľa ľudí myslí. Pre človeka nie je ani tak podstatné, ako nepríjemný stav, ktorý aktuálne zažíva, pomenovať, ako skôr to, ako sa mu v danom stave žije. Presnejšie povedané, ako sa mu darí napĺňať svoje potreby, priania, ambície a ako sa cíti pri činnostiach, ktoré napĺňajú jeho život.
Ktoré konkrétne signály sledovať?
Hranice medzi duševným zdravím a duševnou ťažkosťou či ochorením nie je takto jasne definovateľná. Preto je nutné sa sám seba pýtať, či som zaznamenal v poslednej dobe isté zmeny (nálady, energie, spánku, jedla, chutí do obľúbených aktivít, ale aj bolestí) a či ide o niečo, čo ma trápi, s čím by som chcel alebo potreboval pomôcť.
Mať menej chuti do športu, sociálnych kontaktov je teda na jeseň v poriadku. Ako s tým naladením fungovať bez výčitiek?
Už len fakt, že človek vie, že únava nemusí byť jeho zlyhaním, ale prirodzenou reakciou na nejakú vonkajšiu zmenu, je veľký krok. Zároveň je tiež prirodzené sa s určitými výčitkami potýkať. Srovnávame sa nielen s ostatnými, ale aj sami so sebou. A pokles výkonu môže navodzovať pocity istého zlyhania, a to aj napriek tomu, že si pripomíname, že za to nemôžeme.
V týchto obdobiach rozhodne môže pomôcť viac myslieť na to, ako sa vôbec o seba staráme – ako kvalitne spíme, jeme, koľko času trávime vonku, či sa hýbeme, sme v kontakte so svojimi blízkymi, ale aj to, koľko času venujeme aktivitám, ktoré máme radi. Tieto veci často berieme ako samozrejmosť, ale je prirodzené, že sa nám na ne nie vždy darí myslieť, a preto je dobré si pripomínať ich nevyhnutnosť a veľkú silu.
