Bezos si predstavuje orbitálne dátové centrá poháňané neustálym slnečným žiarením za hranicami zemskej atmosféry. Plán sľubuje nekonečnú energiu, žiadne oblaky a žiadne rušenie počasím. Uvedenie a údržba serverov umiestnených v priestore by mohli stáť miliardy dolárov v neúspešných misiách.
Jeff Bezos načrtol budúcnosť, v ktorej už dátové centrá nemusia byť viazané na Zem. Zakladateľ Amazonu počas talianskeho Týždňa technológií opísal potenciálny posun smerom k orbitálnej výpočtovej infraštruktúre. Navrhol, že do dvoch desaťročí by v priestore mohli fungovať zariadenia v rozsahu gigawattov využívajúce nepretržitú slnečnú energiu.
Myšlienka stojí na argumente, že vesmír ponúka výhody, ktorým sa nevyrovná žiadne pozemské miesto. Patrí sem permanentné slnečné svetlo, absencia poveternostných vplyvov a teoreticky neobmedzená výroba energie. Bezos uviedol, že „obrovské tréningové klastre“ pre nástroje umelej inteligencie by bolo lepšie hostiť za hranicami zemskej atmosféry, kde sú chladenie a dodávky energie menej obmedzené.
Počas verejnej diskusie s predsedom predstavenstva spoločností Ferrari a Stellantis Johnom Elkannom Bezos povedal: „Tieto obrovské tréningové klastre bude lepšie budovať vo vesmíre, pretože tam máme nepretržitú slnečnú energiu. Nie sú tam žiadne oblaky, žiadny dážď, žiadne počasie.“ Dodal: „V priebehu nasledujúcich niekoľkých desaťročí budeme schopní prekonať náklady na pozemské dátové centrá vo vesmíre.“
Premisa sa opiera o obrovské energetické nároky umelej inteligencie, najmä GPU klastrov používaných na trénovanie rozsiahlych modelov. Keďže dátové centrá na Zemi spotrebúvajú obrovské množstvá elektriny a vody, koncept orbitálnych zariadení ponúka možné riešenie rastúcich obáv o udržateľnosť. Bezos predpovedal, že náklady na prevádzku týchto vesmírnych systémov by nakoniec mohli byť nižšie ako na Zemi.
Táto vízia však vyvoláva technické a ekonomické otázky. Udržiavanie dátových centier na obežnej dráhe predstavuje ťažkosti, ktoré si vyžadujú pozornosť. Zlyhania hardvéru, vylepšenia a potreba ľudského alebo robotického servisu by boli nákladné a riskantné. Každé vypustenie by záviselo od drahých a zložitých raketových misií a dokonca aj malé poruchy by mohli ohroziť rozsiahle systémy.
Kritici to môžu vnímať ako idealistický projekt, ktorý podceňuje logistiku udržiavania kritickej výpočtovej infraštruktúry v prostredí, kde sú náhradné diely vzdialené stovky kilometrov. Pozorovatelia vnímajú Bezosove rakety Blue Origin ako potenciálnych iniciátorov tohto posunu, hoci spoločnosť ešte musí preukázať spoľahlivosť alebo kapacitu potrebnú na nepretržitú orbitálnu výstavbu. Plán by si vyžadoval nielen opakovane použiteľné rakety, ale aj vysoko autonómne systémy, ktoré by dokázali riadiť tepelnú reguláciu a komunikáciu medzi Zemou a orbitálnymi klastrami.
Bezos prirovnal prebiehajúci nárast umelej inteligencie k dobe dot-com, pričom naznačil, že napriek riziku špekulatívnych „bublín“ bude mať spoločenský vplyv umelej inteligencie trvalý charakter. Jeho poznámky odrážali optimizmus aj opatrnosť, pretože naliehal, aby krátkodobá volatilita trhu nezakrývala dlhodobý prísľub tejto technológie.
