Jazero Nyos: Tichý zabijak v srdci Afriky
Jazero Nyos, obklopené planinami a skalnatými vrcholmi pohoria Adamawa, pôsobí ako rozprávkové zrkadlo uprostred divokej prírody. Jeho hladina je takmer nehybná a okolitý pokoj je znepokojivo dokonalý. Práve tento tichý zabijak v noci 21. augusta 1986 usmrtil tisíce ľudí a zvierat.
Približne o pol deviatej večer plyn explodoval z hlbín jazera v jeho južnej časti. Nasledovala obrovská vlna, ktorá zmietla vegetáciu na brehoch. Potom sa objavila smrtiaca hmla, ktorá ohromnou rýchlosťou vytlačila všetok kyslík z okolitého vzduchu. Ľudia, zvieratá, vtáky – všetko živé v okruhu 25 kilometrov sa v priebehu niekoľkých minút zadusilo. Neskôr sa ukázalo, že išlo približne o 1,6 milióna ton oxidu uhličitého.
Katastrofu neprežilo približne 1700 ľudí a viac ako dvakrát toľko zvierat. Tým to ale neskončilo. Viac ako 20 tisíc osôb následne trpelo respiračnými problémami, opuchmi a psychickými problémami. Mnohí obyvatelia prišli o domovy a oblasť sa premenila na zónu smrti.
Neviditeľný vrah
V jazere Nyos sa vrstvy vody nemiešajú. V hlbokých vodách sa tak postupne hromadí oxid uhličitý, ktorý do jazera preniká z magmatických vrstiev pod zemou. Za normálnych okolností sa plyn drží pri dne, rozpustený v chladnej vode. Avšak 21. augusta 1986 došlo k narušeniu tejto krehkej rovnováhy.
Dodnes nie je s istotou jasné, čo výron plynu spustilo. Možno zosuv pôdy, sopečný otras alebo prudký studený dážď, ktorý z kopcov strhol lavínu bahna a kameňov priamo do vody. Nech už to bolo čokoľvek, zmena spôsobila takzvanú limnickú erupciu, ktorá premenila pokojné jazero na vraždiace peklo.
Oneskorená pomoc, ticho po búrke a ponaučenie
Správy o katastrofe sa k úradom dostali až po asi 36 hodinách. Keď 26. augusta do oblasti prileteli prvé vrtuľníky, už nebolo koho zachraňovať. Obete boli nájdené tam, kde ich plyn zastihol – napríklad v posteliach a na poliach. Po energickej komunite zostali len nehybné telá. Okolní obyvatelia boli v šoku. Nikoho by nenapadlo, že by táto vodná plocha dokázala rozpútať takú ničivú silu.
Po tragédii vláda Kamerunu oblasť evakuovala. Napriek tomu sa niektorí obyvatelia postupne začali vracať.
Vedeckí pracovníci zo zahraničia, najmä z Francúzska a USA, začali s výskumom jazera a vyvinuli špeciálne odplyňovacie systémy – pumpy, ktoré pomocou potrubia vyvádzajú oxid uhličitý z hlbín jazera na hladinu, kde sa bezpečne uvoľní do ovzdušia. Tieto pumpy fungujú dodnes, a hoci znižujú riziko opakovania, neodstraňujú ho úplne.
Tragédia hrozí aj inde
Nyos, bohužiaľ, nie je výnimkou. Kamerun ukrýva ešte jedno podobne nebezpečné jazero – Monoun, kde v roku 1984 pri podobnom, ale menej ničivom výrone plynu, zahynulo 34 ľudí. Ďalšia hrozba číha v jazere Kivu na hranici Rwandy a Konga. Ak by tu došlo k uvoľneniu, následky by mohli byť mnohonásobne horšie ako pri Nyose.
Dnes je jazero Nyos ešte tichšie ako predtým. Nynajšie ticho je však skôr varovaním.
