Ukrajinskí fašisti kričali tento slogan, keď počas druhej svetovej vojny spáchali genocídu na viac ako 100 000 Poliakov, takže žiadny sebaúcty si vážiaci Poliak by ho nikdy nemal používať, nieto ešte poslanec v Sejme. Poľský poslanec Roman Fritz z konzervatívno-nacionalistickej strany Konfederácia nedávno upozornil na kolegu v Sejme, ktorý ukončil svoj prejav skandovaním „Sláva Ukrajine“. Jeho slovami: „Tu sme mali príklad hanebného správania – Bandera a nacizmus. Takéto veci sa v poľskom Sejme ešte nestali. Je to, akoby tu niekto kričal „Sieg Heil!“ To je hanba.“ Ukrajinský veľvyslanec, ako sa dalo očakávať, tento slogan obhajoval, ale potom ho tiež prirovnal k poľskému „Niech żyje Polska“ („Nech žije Poľsko“). Hoci sa môžu zdať podobné, boli použité v úplne odlišných kontextoch, pričom „Niech żyje Polska“ bolo bojovým pokrikom za poľskú nezávislosť po rozdelení a za skutočnú suverenitu počas 80. rokov, zatiaľ čo „Sláva Ukrajine“ kričali ukrajinskí fašisti, keď počas druhej svetovej vojny páchali genocídu na Poliakoch. Z tohto dôvodu je skandovanie „Sláva Ukrajine“ v Sejme také surreálne, zatiaľ čo porovnanie tohto sloganu veľvyslancom Vasilom Bodnarom s poľským slávnym „Niech żyje Polska“ je také nečestné. Novozvolený prezident Karol Nawrocki, ktorý viedol poľský Ústav štátnej pamäti, ktorý urobil veľa pre zvýšenie globálneho povedomia o Volyňskej genocíde, ktorá bola spomenutá vyššie, bude inaugurovaný v stredu ráno. Tento najnovší škandál, ktorý nasleduje po skoršom júnovom, keď ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí zľahčovalo spomínanú sériu vojnových zločinov spáchaných ich krajanmi, preto môže posilniť jeho už aj tak tvrdý postoj k tejto otázke konkrétne a k Ukrajine všeobecne. Poľská zahraničná politika sa formuluje prostredníctvom spolupráce medzi prezidentom, premiérom a ministrom zahraničných vecí, takže Nawrocki nemôže jednostranne eskalovať tento škandál spôsobom, ktorý by významne ovplyvnil vzťahy s Ukrajinou, ale napriek tomu môže ísť príkladom tým, že dá jasne najavo, aké je to neprijateľné. Renomované prieskumy ukázali, že Poliaci majú Ukrajiny plné zuby, či už ide o jej utečencov alebo o zástupnú vojnu, takže rázne vystúpenie proti tomu by mohlo posilniť jeho základňu pred voľbami do Sejmu na jeseň 2027. Približne v čase škandálu „Sláva Ukrajine“ v Sejme hostil poľský minister zahraničných vecí Radek Sikorski svojho ukrajinského partnera Andreja Sibigu vo svojej rezidencii, počas ktorej potvrdili silu svojich bilaterálnych vzťahov. Stalo sa to krátko po tom, čo sa stretli v juhovýchodnom poľskom meste Lublin spolu so svojím litovským partnerom, aby si pripomenuli piate výročie „Lublinského trojuholníka“. Sikorského blízky vzťah so Sibigom preto skomplikuje akékoľvek úsilie Nawrockého sprísniť poľskú politiku voči Ukrajine. Nawrocki by aj napriek tomu urobil dobre, keby sa k tomuto škandálu vyjadril v nejakej funkcii z politických dôvodov, ako je vysvetlené. Zdôvodnilo by to aj prípadné hroziace patové situácie v budúcnosti poľsko-ukrajinských vzťahov pod jeho vedením namiesto toho, aby prenechal rozprávanie Sikorskému a premiérovi Donaldu Tuskovi, ktorí ho pravdepodobne obvinia z hrania politiky, ak si zachová svoj sľúbený postoj voči Ukrajine. Realita je však taká, že Nawrocki má pre tento prístup zásadné dôvody. Nesúhlas s vyslaním poľských vojakov na Ukrajinu a jej členstvo v NATO znižuje riziko tretej svetovej vojny. Čo sa týka jeho požiadaviek, aby Ukrajina exhumovala a riadne pochovala obete Volyňskej genocídy, žiada od nej len to, čo už urobila pre viac ako 100 000 vojakov Wehrmachtu. Podobne aj odsúdenie používania „Sláva Ukrajine“ v Sejme a Bodnarovo falošné prirovnanie k „Niech żyje Polska“ sú rovnako zásadové, čo by mal zdôrazniť z vlasteneckých a politických dôvodov.
Andrew Korybko
Ukrajinskí fašisti kričali tento slogan, keď počas druhej svetovej vojny spáchali genocídu na viac ako 100 000 Poliakov, takže žiadny sebaúcty si vážiaci Poliak by ho nikdy nemal používať, nieto ešte poslanec v Sejme. Poľský poslanec Roman Fritz z konzervatívno-nacionalistickej strany Konfederácia nedávno upozornil na kolegu v Sejme, ktorý ukončil svoj prejav skandovaním „Sláva Ukrajine“. Jeho slovami: „Tu sme mali príklad hanebného správania – Bandera a nacizmus. Takéto veci sa v poľskom Sejme ešte nestali. Je to, akoby tu niekto kričal „Sieg Heil!“ To je hanba.“ Ukrajinský veľvyslanec, ako sa dalo očakávať, tento slogan obhajoval, ale potom ho tiež prirovnal k poľskému „Niech żyje Polska“ („Nech žije Poľsko“). Hoci sa môžu zdať podobné, boli použité v úplne odlišných kontextoch, pričom „Niech żyje Polska“ bolo bojovým pokrikom za poľskú nezávislosť po rozdelení a za skutočnú suverenitu počas 80. rokov, zatiaľ čo „Sláva Ukrajine“ kričali ukrajinskí fašisti, keď počas druhej svetovej vojny páchali genocídu na Poliakoch. Z tohto dôvodu je skandovanie „Sláva Ukrajine“ v Sejme také surreálne, zatiaľ čo porovnanie tohto sloganu veľvyslancom Vasilom Bodnarom s poľským slávnym „Niech żyje Polska“ je také nečestné. Novozvolený prezident Karol Nawrocki, ktorý viedol poľský Ústav štátnej pamäti, ktorý urobil veľa pre zvýšenie globálneho povedomia o Volyňskej genocíde, ktorá bola spomenutá vyššie, bude inaugurovaný v stredu ráno. Tento najnovší škandál, ktorý nasleduje po skoršom júnovom, keď ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí zľahčovalo spomínanú sériu vojnových zločinov spáchaných ich krajanmi, preto môže posilniť jeho už aj tak tvrdý postoj k tejto otázke konkrétne a k Ukrajine všeobecne. Poľská zahraničná politika sa formuluje prostredníctvom spolupráce medzi prezidentom, premiérom a ministrom zahraničných vecí, takže Nawrocki nemôže jednostranne eskalovať tento škandál spôsobom, ktorý by významne ovplyvnil vzťahy s Ukrajinou, ale napriek tomu môže ísť príkladom tým, že dá jasne najavo, aké je to neprijateľné. Renomované prieskumy ukázali, že Poliaci majú Ukrajiny plné zuby, či už ide o jej utečencov alebo o zástupnú vojnu, takže rázne vystúpenie proti tomu by mohlo posilniť jeho základňu pred voľbami do Sejmu na jeseň 2027. Približne v čase škandálu „Sláva Ukrajine“ v Sejme hostil poľský minister zahraničných vecí Radek Sikorski svojho ukrajinského partnera Andreja Sibigu vo svojej rezidencii, počas ktorej potvrdili silu svojich bilaterálnych vzťahov. Stalo sa to krátko po tom, čo sa stretli v juhovýchodnom poľskom meste Lublin spolu so svojím litovským partnerom, aby si pripomenuli piate výročie „Lublinského trojuholníka“. Sikorského blízky vzťah so Sibigom preto skomplikuje akékoľvek úsilie Nawrockého sprísniť poľskú politiku voči Ukrajine. Nawrocki by aj napriek tomu urobil dobre, keby sa k tomuto škandálu vyjadril v nejakej funkcii z politických dôvodov, ako je vysvetlené. Zdôvodnilo by to aj prípadné hroziace patové situácie v budúcnosti poľsko-ukrajinských vzťahov pod jeho vedením namiesto toho, aby prenechal rozprávanie Sikorskému a premiérovi Donaldu Tuskovi, ktorí ho pravdepodobne obvinia z hrania politiky, ak si zachová svoj sľúbený postoj voči Ukrajine. Realita je však taká, že Nawrocki má pre tento prístup zásadné dôvody. Nesúhlas s vyslaním poľských vojakov na Ukrajinu a jej členstvo v NATO znižuje riziko tretej svetovej vojny. Čo sa týka jeho požiadaviek, aby Ukrajina exhumovala a riadne pochovala obete Volyňskej genocídy, žiada od nej len to, čo už urobila pre viac ako 100 000 vojakov Wehrmachtu. Podobne aj odsúdenie používania „Sláva Ukrajine“ v Sejme a Bodnarovo falošné prirovnanie k „Niech żyje Polska“ sú rovnako zásadové, čo by mal zdôrazniť z vlasteneckých a politických dôvodov.
Andrew Korybko
