Skip to content
Menej ako minútu min.
Je dcérou výskumníčky rakoviny a v roku 2004 urobila kontroverzné rozhodnutie. Kto je Kamala Harrisová?
Aktuálne

5.11.2024 (SITA.sk) – Vôbec prvá viceprezidentka Spojených štátov amerických, Kamala Devi Harrisová, sa narodila 20. októbra 1964 v kalifornskom Oaklande.
Kamala Harrisová je najstaršou z dvoch dcér výskumníčky rakoviny Shyamaly Gopalanovej pochádzajúcej z Indie a ekonóma Donalda Harrisa z Jamajky. Detstvo strávila v Kalifornii, ale napríklad aj v kanadskom Montreale.
V roku 1982 nastúpila na Howardovu univerzitu, historicky černošskú vysokú školu, vo Washingtone D.C., kde získala bakalársky titul v odbore politológia a ekonómia. Po štúdiu vo Washingtone sa vrátila do Kalifornie, kde študovala právo na Hastingsovej právnickej fakulte Kalifornskej univerzity v San Franciscu.

Viac o téme: Prezidentské voľby v USA 2024

Zobraziť fotogalériu k článku:
Prezidentské voľby v USA 2024: Trump vs. Harrisová (fotografie)

Harrisová sa rozhodla zužitkovať svoje právnické vzdelanie ako prokurátorka. Pre toto povolanie sa podľa svojich slov rozhodla preto, že chcela zvnútra zmeniť systém, ktorý nemal dobrú reputáciu.

Po zložení advokátskej skúšky v roku 1990 začala pracovať na prokuratúre pre okres Alameda v Oaklande ako zástupkyňa prokurátora. Neskôr sa presunula do San Francisca. V roku 2004 sa z Harrisovej stala okresná prokurátorka v San Franciscu. Vo svojej práci sa od začiatku sústreďovala na sexuálne, iné násilné aj nenásilné zločiny.

Kontroverzie a kariérne prvenstvá

V roku 2004 urobila jedno z kontroverznejších rozhodnutí jej kariéry, keď odmietla žiadať trest smrti pre muža, ktorý zabil sanfranciského policajta. Za to si od mnohých vyslúžila kritiku aj dlhodobé odmietnutie od policajných odborov.

Keď už bola generálna prokurátorka štátu Kalifornia, Harrisová zase odmietla podporiť iniciatívy, ktoré by zakázali trest smrti, za čo si opäť vyslúžila kritiku za jej nejednoznačný postoj v tejto dôležitej otázke. Keď sa v roku 2011 stala generálnou prokurátorkou Kalifornie, pripísala si ďalšie z jej niekoľkých kariérnych prvenstiev. Stala sa prvou ženou, prvým afroamerickým občanom a prvou osobou ázijského pôvodu v tejto funkcii.

O štyri roky neskôr sa Harrisová rozhodla kandidovať do Senátu Spojených štátov, kde nahradila predošlú dlhoročnú senátorku Barbaru Boxerovú. Jej kampaň vo voľbách do Senátu v roku 2016 podporili aj vtedajší prezident Barack Obama a viceprezident Joe Biden.

Nepresvedčivo formulovaná politika

Počas svojho pôsobenia v Senáte bola Harrisová napríklad v senátnom justičnom výbore či vo výbore pre spravodajské služby. Do pozornosti širšej verejnosti sa dostala napríklad svojím nekompromisným vypočúvaním spolupracovníkov a nominantov vtedajšieho prezidenta Donalda Trumpa v Kongrese.

V roku 2019 Harrisová oznámila ďalšiu kandidatúru, tentokrát do Bieleho domu. V rámci svojej kampane konfrontovala viceprezidenta Joea Bidena pre jeho vyjadrenia o senátoroch, ktorí boli proti desegregačnému úsiliu v 70. rokoch minulého storočia.

Jej nepresvedčivo formulovaná politika však viedla k predčasnému ukončeniu jej prezidentských ambícií a v decembri 2019 z boja o prezidentské kreslo odstúpila. V marci podporila Bidena ako kandidáta na prezidenta a ten napokon v auguste oznámil, že bude jeho kandidátkou na viceprezidentku. Tím sa znova zapísala do histórie.
Kamala Harrisová nie je len prvá viceprezidenta USA, je to tiež aj prvá Afroameričanka a prvá osoba juhoázijského pôvodu v tejto funkcii.
Počas svojho pôsobenia v Bielom dome sa zamerala na niekoľko kľúčových iniciatív a prispela k niektorým z najznámejších úspechov Bidenovej administratívy. Je hlasnou zástankyňou reprodukčných práv, viedla intenzívnu kampaň za bezpečnosť v súvislosti so zbraňami, usilovala sa nadviazať kontakt s väčším počtom žien a ľudí rôznej farby pleti a progresívci ju chvália aj za dôraznú výzvu na prímerie vo vojne medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas. Kritici ju napríklad naopak spájajú s neutíchajúcou migračnou krízou na americko-mexických hraniciach.

Odstúpenie Bidena z kampane

Vytvorila tiež nový rekord v počte rozhodujúcich hlasov pri nerozhodnom hlasovaní v Senáte. Jej hlas pomohol prijať zákon o znížení inflácie a americký záchranný plán – pomoc v súvislosti s pandémiou COVID-19. Vďaka jej rozhodujúcemu hlasu je tiež jednou zo sudcov najvyššieho súdu Ketanji Brownová Jacksonová.
Ďalší historický kariérny zlom pre Harrisovú prišiel 21. júla 2024, keď prezident Joe Biden po týždňoch výziev vyvolaných obavami o jeho spôsobilosť pokračovať v najvyššom úrade oznámil, že končí svoju kandidatúru na znovuzvolenie v nadchádzajúcich prezidentských voľbách.
Následne vyjadril podporu Harrisovej ako jeho nástupkyni a po ňom tak spravilo viacero ďalších popredných demokratov vrátane spomenutého Obamu a jeho manželky Michelle či bývalej predsedníčky Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej.

Kamala Harrisová je zatiaľ len predpokladaná kandidátka Demokratickej strany na prezidentku. Jej kandidatúru musia potvrdiť demokrati na nominačnom zjazde, ktorý sa začne 19. augusta v Chicagu, na čo si podľa amerických médií zabezpečila dostatočnú podporu delegátov.

Od roku 2014 je Harrisová vydatá za právnika Douga Emhoffa, s ktorým sa zoznámila na slepom rande. Je nevlastnou matkou jeho dvoch detí z predošlého manželstva, Cola a Elly.

Viac k témam: Prezidentské voľby v USA, Prezidentské voľby v USA 2024 (Trump – Harris), životopis
Zdroj: SITA.sk – Je dcérou výskumníčky rakoviny a v roku 2004 urobila kontroverzné rozhodnutie. Kto je Kamala Harrisová? © SITA Všetky práva vyhradené.

Aktuálne

5.11.2024 (SITA.sk) – Vôbec prvá viceprezidentka Spojených štátov amerických, Kamala Devi Harrisová, sa narodila 20. októbra 1964 v kalifornskom Oaklande.
Kamala Harrisová je najstaršou z dvoch dcér výskumníčky rakoviny Shyamaly Gopalanovej pochádzajúcej z Indie a ekonóma Donalda Harrisa z Jamajky. Detstvo strávila v Kalifornii, ale napríklad aj v kanadskom Montreale.
V roku 1982 nastúpila na Howardovu univerzitu, historicky černošskú vysokú školu, vo Washingtone D.C., kde získala bakalársky titul v odbore politológia a ekonómia. Po štúdiu vo Washingtone sa vrátila do Kalifornie, kde študovala právo na Hastingsovej právnickej fakulte Kalifornskej univerzity v San Franciscu.

Viac o téme: Prezidentské voľby v USA 2024

Zobraziť fotogalériu k článku:
Prezidentské voľby v USA 2024: Trump vs. Harrisová (fotografie)

Harrisová sa rozhodla zužitkovať svoje právnické vzdelanie ako prokurátorka. Pre toto povolanie sa podľa svojich slov rozhodla preto, že chcela zvnútra zmeniť systém, ktorý nemal dobrú reputáciu.

Po zložení advokátskej skúšky v roku 1990 začala pracovať na prokuratúre pre okres Alameda v Oaklande ako zástupkyňa prokurátora. Neskôr sa presunula do San Francisca. V roku 2004 sa z Harrisovej stala okresná prokurátorka v San Franciscu. Vo svojej práci sa od začiatku sústreďovala na sexuálne, iné násilné aj nenásilné zločiny.

Kontroverzie a kariérne prvenstvá

V roku 2004 urobila jedno z kontroverznejších rozhodnutí jej kariéry, keď odmietla žiadať trest smrti pre muža, ktorý zabil sanfranciského policajta. Za to si od mnohých vyslúžila kritiku aj dlhodobé odmietnutie od policajných odborov.

Keď už bola generálna prokurátorka štátu Kalifornia, Harrisová zase odmietla podporiť iniciatívy, ktoré by zakázali trest smrti, za čo si opäť vyslúžila kritiku za jej nejednoznačný postoj v tejto dôležitej otázke. Keď sa v roku 2011 stala generálnou prokurátorkou Kalifornie, pripísala si ďalšie z jej niekoľkých kariérnych prvenstiev. Stala sa prvou ženou, prvým afroamerickým občanom a prvou osobou ázijského pôvodu v tejto funkcii.

O štyri roky neskôr sa Harrisová rozhodla kandidovať do Senátu Spojených štátov, kde nahradila predošlú dlhoročnú senátorku Barbaru Boxerovú. Jej kampaň vo voľbách do Senátu v roku 2016 podporili aj vtedajší prezident Barack Obama a viceprezident Joe Biden.

Nepresvedčivo formulovaná politika

Počas svojho pôsobenia v Senáte bola Harrisová napríklad v senátnom justičnom výbore či vo výbore pre spravodajské služby. Do pozornosti širšej verejnosti sa dostala napríklad svojím nekompromisným vypočúvaním spolupracovníkov a nominantov vtedajšieho prezidenta Donalda Trumpa v Kongrese.

V roku 2019 Harrisová oznámila ďalšiu kandidatúru, tentokrát do Bieleho domu. V rámci svojej kampane konfrontovala viceprezidenta Joea Bidena pre jeho vyjadrenia o senátoroch, ktorí boli proti desegregačnému úsiliu v 70. rokoch minulého storočia.

Jej nepresvedčivo formulovaná politika však viedla k predčasnému ukončeniu jej prezidentských ambícií a v decembri 2019 z boja o prezidentské kreslo odstúpila. V marci podporila Bidena ako kandidáta na prezidenta a ten napokon v auguste oznámil, že bude jeho kandidátkou na viceprezidentku. Tím sa znova zapísala do histórie.
Kamala Harrisová nie je len prvá viceprezidenta USA, je to tiež aj prvá Afroameričanka a prvá osoba juhoázijského pôvodu v tejto funkcii.
Počas svojho pôsobenia v Bielom dome sa zamerala na niekoľko kľúčových iniciatív a prispela k niektorým z najznámejších úspechov Bidenovej administratívy. Je hlasnou zástankyňou reprodukčných práv, viedla intenzívnu kampaň za bezpečnosť v súvislosti so zbraňami, usilovala sa nadviazať kontakt s väčším počtom žien a ľudí rôznej farby pleti a progresívci ju chvália aj za dôraznú výzvu na prímerie vo vojne medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas. Kritici ju napríklad naopak spájajú s neutíchajúcou migračnou krízou na americko-mexických hraniciach.

Odstúpenie Bidena z kampane

Vytvorila tiež nový rekord v počte rozhodujúcich hlasov pri nerozhodnom hlasovaní v Senáte. Jej hlas pomohol prijať zákon o znížení inflácie a americký záchranný plán – pomoc v súvislosti s pandémiou COVID-19. Vďaka jej rozhodujúcemu hlasu je tiež jednou zo sudcov najvyššieho súdu Ketanji Brownová Jacksonová.
Ďalší historický kariérny zlom pre Harrisovú prišiel 21. júla 2024, keď prezident Joe Biden po týždňoch výziev vyvolaných obavami o jeho spôsobilosť pokračovať v najvyššom úrade oznámil, že končí svoju kandidatúru na znovuzvolenie v nadchádzajúcich prezidentských voľbách.
Následne vyjadril podporu Harrisovej ako jeho nástupkyni a po ňom tak spravilo viacero ďalších popredných demokratov vrátane spomenutého Obamu a jeho manželky Michelle či bývalej predsedníčky Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej.

Kamala Harrisová je zatiaľ len predpokladaná kandidátka Demokratickej strany na prezidentku. Jej kandidatúru musia potvrdiť demokrati na nominačnom zjazde, ktorý sa začne 19. augusta v Chicagu, na čo si podľa amerických médií zabezpečila dostatočnú podporu delegátov.

Od roku 2014 je Harrisová vydatá za právnika Douga Emhoffa, s ktorým sa zoznámila na slepom rande. Je nevlastnou matkou jeho dvoch detí z predošlého manželstva, Cola a Elly.

Viac k témam: Prezidentské voľby v USA, Prezidentské voľby v USA 2024 (Trump – Harris), životopis
Zdroj: SITA.sk – Je dcérou výskumníčky rakoviny a v roku 2004 urobila kontroverzné rozhodnutie. Kto je Kamala Harrisová? © SITA Všetky práva vyhradené.

Translate »