Austrálsky animovaný seriál Bluey je veľmi obľúbenou rozprávkou o psej rodine a vysiela sa aj u nás. V nadväznosti na novú vedeckú štúdiu sa mu teraz dostalo nebývalo dôkladnej psychologickej analýzy a výsledky sú veľmi zaujímavé pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o vplyv televíznych programov na deti.
Či chceme, alebo nechceme, generácia dnešných detí sa technológiám a ich vplyvu nevyhne. Pokiaľ ide o austrálsky seriál Bluey, ktorý beží aj na streamovacích službách v Česku, odborníci sa zamerali na to, čo predáva deťom v novej štúdii. Museli kvôli nej síce dôkladne pozrieť 150 epizód, ale majú výsledky.
Seriál Bluey poznajú rodičia malých detí po celom svete. Austrálsku animovanú rodinku psov baví už od roku 2018 okrem detí aj dospelých, pretože s takým jemným a celkom aj milým humorom otvára každodenné problémy rodičovstva. Preskúmať sa ho rozhodol tím z CQUniversity v Austrálii.
Vedci si pozreli tri prvé série a hľadali momenty, keď sa v príbehu ukazujú deťom spôsoby, ako sa vyrovnávať s frustráciou, neúspechmi a konfliktmi. Psychológovia tomu hovoria odolnosť, teda schopnosť zvládať ťažké situácie, spamätať sa z nich a ísť ďalej.
Odolnosť výskumníci rozdelili na tri zložky: „Som“, „Mám“ a „Môžem“. Pod „Som“ zaradili osobné vlastnosti ako optimizmus alebo sebavedomie, pod „Mám“ podporu rodiny a okolia a pod „Môžem“ schopnosť riešiť problémy a zvládať stres. A vyšlo im, že takmer polovica epizód ukazuje odolnosť ako hlavnú alebo vedľajšiu tému. Najčastejšie ju deťom modelujú rodičia, predovšetkým psia mamička Chilli.
V jednej z epizód rozbije jedna z malých protagonistiek, Bingo, tácku s raňajkami a rozplače sa. Matka jej ukáže vlastný spôsob zvládania frustrácie: „Trochu si poplačem, otrasem sa a idem ďalej.“ Neskôr dievčatko rovnaké slová zopakuje. Podľa psychológov ide o ukážkový príklad toho, ako deti odkopírujú stratégie od rodičov. Opakované sledovanie takýchto scén potom pomáha deťom upevniť zručnosti pre život.
A tých lekcií je veľa: Deťom praskne balónik, nepodarí sa im hra, niečo nezvládnu… zakaždým sa v seriáli objaví priestor emócie prežiť, ale aj cesta, ako sa s nimi vyrovnať, čo má nakoniec na malého diváka pozitívny dopad a učí ho takéto situácie zvládnuť. Keby sa rodičia s deťmi o seriáli bavili a pýtali sa napríklad, čo podľa nich postavy cítia, bude to podľa vedcov ešte lepšie; môže sa tak vraj otvoriť rozhovor, ktorý bude ešte dôležitejší ako samotná epizóda.
Aj keď u nás máme dlhú tradíciu rozprávok, rodičovské stratégie zvládania stresu ale ukazuje len málo z nich. Väčšinou stavia skôr na jasnom rozdelení dobra a zla a sústredí sa na morálne ponaučenia. Rozprávky tak vnímame skôr ako výchovný prostriedok, nie ako nástroj pre systematické modelovanie každodenných emócií. Zo záverov štúdie ale vyplýva, že majú v tomto ohľade veľký potenciál.
Video, ktoré ste mohli minúť: Žraloky sú kľúčom k morskej rovnováhe. Zameral sa na ne MFF Voda more oceány.
