Jamais vu: Keď sa dôverne známe stane neznámym

Zažili ste už ten zvláštny pocit, keď sa niečo dôverne známe zrazu javí ako cudzie? Možno ste sa stretli s fenoménom jamais vu – menej známym, no o to záhadnejším príbuzným slávneho déjà vu. Zatiaľ čo déjà vu je niečo „už videné“, teda falošný pocit, že ste niečo už zažili, jamais vu, v preklade „nikdy nevidené“, je jeho opakom. Dôverne známe sa vám zdá úplne nové alebo cudzie. Čo tento jav spôsobuje?

Podľa výskumníka Chrisa Moulina z britskej University of Leeds sa s jamais vu aspoň raz v živote stretne až 60 percent ľudí. O tomto jave však dlho neexistovali žiadne laboratórne štúdie. To sa zmenilo až v posledných rokoch.

Moulin so svojím tímom uskutočnil jednoduchý, ale prelomový experiment: požiadali účastníkov, aby opakovane písali bežné slová ako napríklad „dvere“ – tridsaťkrát počas jednej minúty. Výsledok? Až 70 percent ľudí zažilo pocit, že slovo stratilo význam, vyzeralo divne alebo akoby bolo vymyslené. Mozog bol zahltený opakovaním a dočasne stratil schopnosť priraďovať známym slovám ich obvyklý význam.

Ako jamais vu vyzerá v praxi?

Skúsenosti s týmto javom môžu byť rôznorodé: Pozeráte sa na známe slovo (napr. „menu“) a zrazu vyzerá zle – akoby bolo napísané v cudzom jazyku. Hráte známu skladbu a stratíte niť – tón sa zdá cudzí. Vstúpite do svojho bytu a na chvíľu máte pocit, že je to úplne nové miesto. Pozeráte sa na partnera a na zlomok sekundy ho nespoznávate.

Podľa niektorých neurológov vzniká jamais vu kvôli krátkodobej poruche komunikácie medzi spánkovými lalokmi (rozpoznávanie) a hipokampom (pamäť). Mozog jednoducho na okamih „zabudne“, že danú vec pozná.

Je to len zvláštnosť, alebo varovanie?

Vo väčšine prípadov ide o neškodný fenomén. Môže byť vyvolaný únavou, stresom, vyčerpaním alebo napríklad nedostatkom spánku. Podobne ako déjà vu môže slúžiť ako akýsi „systém kontroly“ v našom mozgu – spôsob, ako upozorniť, že niečo nesedí.

Ale pozor: opakované alebo dlhotrvajúce epizódy môžu byť príznakom neurologického problému, napríklad epilepsie spánkového laloku alebo niektorých psychiatrických porúch.

Strata významu ako signál a fascinácia

Štúdie tiež naznačujú, že tento jav môže byť dôležitý z evolučného hľadiska. Predstavte si mozog, ktorý vykonáva rutinnú činnosť (napríklad písanie) a opakovaním začne strácať zmysel. Pocit neznámosti nás môže vytrhnúť z automatického režimu a upozorniť, že sa deje niečo zvláštneho. V istom zmysle ide o psychologický „reset“, ktorý nás udržuje v strehu.

Výskum jamais vu získal v roku 2023 Ig Nobelovu cenu za literatúru – ocenenie pre vedecké objavy, ktoré „najprv rozosmejú, a potom primäjú k zamysleniu“. A skutočne: za podivným pocitom môže byť hlbšie porozumenie mozgovým procesom, poruchám ako OCD (obsesívno-kompulzívna porucha) alebo schopnosti udržať našu myseľ flexibilnú.

Kedy spozornieť a vyhľadať pomoc? Občasný výskyt tohto javu nie je dôvodom na paniku. Ak sa ale začnú epizody opakovať častejšie, trvať dlhšie alebo sú spojené s bolesťami hlavy, zmätenosťou alebo stratou vedomia, je na mieste konzultácia s lekárom.