Nový smer izraelského premiéra Benjamina Netanjahua vo vojne v Gaze riskuje zatiahnutie Izraela do konfliktu bez jasného konca. Uvedeným cieľom zostáva, aspoň navonok, úplné zničenie Hamasu. Pokúsiť sa však eliminovať myšlienku, najmä takú, ktorá je spojená s odporom a palestínskou národnou identitou, je pravdepodobne nemožná úloha. Premiérov plán už schválila bezpečnostná rada.
V mnohých ohľadoch však zostáva touhto vojnou jedného muža. Verejný odpor rastie, protesty sa stali takmer dennou záležitosťou. Rodiny rukojemníkov a ich priaznivci naďalej vychádzajú do ulíc, obávajúc sa, že súčasná stratégia vystavuje ich blízkych ešte väčšiemu nebezpečenstvu. Zdá sa, že aj armáda je čoraz viac znepokojená. Náčelník štábu Izraelských obranných síl (IDF), generálporučík Eyal Zamir, vyjadril silné námietky. Varuje pred vojenskou únavou, rizikami dlhodobej okupácie a nebezpečenstvom premeny izraelskej armády na dlhodobú policajnú silu pre milióny Palestínčanov. Mnohí v armáde, podobne ako značná časť izraelskej verejnosti, by uprednostnili prímerie, ktoré by mohlo viesť k prepusteniu ďalších rukojemníkov.
Izrael v súčasnosti tvrdí, že kontroluje približne 75 percent pásma Gazy. Podľa nového plánu sa pokúsi presunúť sa do zostávajúcich oblastí. Podľa medzinárodného práva je Gaza už považovaná za izraelskú okupáciu. Najintenzívnejšie operácie v rámci nového plánu sa pravdepodobne zamerajú na mesto Gaza, ktoré je považované za de facto hlavné mesto pásma a administratívnu baštu Hamasu. Obsadenie Gazy sa považuje za kľúčový krok pri oslabovaní operačných schopností Hamasu. Jeho dobytie by malo aj hlboký symbolický význam, ktorý by mohol zmeniť politickú krajinu povojnovej Gazy. Izrael sa domnieva, že veľký počet rukojemníkov je stále zadržiavaný v meste Gaza alebo v jeho blízkosti. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo sa IDF predtým vyhýbali úplným vpádom do týchto oblastí. Riziko pre tých, ktorí sú v zajatí, zostáva vysoké.
Žiaden z týchto plánov sa však neuskutoční rýchlo. Príprava kampane by mohla trvať mesiace a jej realizácia oveľa viac. Medzitým Izrael riskuje obvinenia, že sa zaviazal k vojne s otvoreným koncom bez jasnej stratégie odchodu. Zavedenie kontroly nad Gazou by si vyžadovalo dlhodobý projekt. Pozorovatelia naznačujú, že by mohol kopírovať vojenskú a administratívnu šablónu používanú na okupovanom Západnom brehu (ktorá pretrváva už desaťročia). Vytvorenie takéhoto úsilia v Gaze by pravdepodobne trvalo roky. Úrad premiéra stanovil päť podmienok, ktoré musia byť splnené predtým, ako Izrael súhlasí s ukončením vojny. Sú to: úplné odzbrojenie Hamasu, návrat všetkých päťdesiatich zostávajúcich rukojemníkov (z ktorých dvadsať má byť nažive), úplná demilitarizácia Gazy, izraelská bezpečnostná kontrola nad územím a nahradenie Hamasu aj Palestínskej samosprávy novou civilnou vládou. Tieto požiadavky, hoci sú politicky významné, pravdepodobne prehĺbia medzinárodnú izoláciu Izraela, keďže počet obetí z radov civilného obyvateľstva v Gaze, ktorý je už teraz hrozný, bude naďalej rásť.
Kritici tvrdia, že operácia je čoraz viac spojená s politickým prežitím samotného Netanjahua. Od útoku vedeného Hamasom 7. októbra 2023 jeho popularita klesla. Prieskumy verejnej mienky neustále ukazujú hlbokú stratu dôvery verejnosti a mnohí Izraelčania ho obviňujú z informačných a vodcovských zlyhaní, ktoré viedli k najhoršiemu teroristickému útoku v histórii krajiny. Masové protesty, vedené najmä rodinami rukojemníkov, vyzývajú na nové voľby a zmenu vedenia. Netanjahu sa však môže pozerať na pokračovanie vojny ako na prostriedok na oddialenie zodpovednosti a vyhnutie sa politickej porážke. Jeho koalícia závisí od podpory krajne pravicových ministrov, ako sú Itamar Ben Gvir a Bezalel Smotrich. Akýkoľvek náznak kompromisu alebo ochoty rokovať riskuje zrútenie jeho krehkej vlády.
Stojí tiež za to zvážiť, ako dlho už táto vojna trvá. Po 22 mesiacoch ničivého konfliktu sa mnohí v Izraeli domnievajú, že Hamas už nepredstavuje strategickú hrozbu. Ciele vojny sa však stali čoraz nejednoznačnejšími a jej koniec zostáva nedefinovaný. Hamas sa už väčšinou plne transformoval na gerilovú silu. Izrael teraz čelí rovnakej dileme, ktorá sužovala veľké mocnosti predtým, bojuje s asymetrickým nepriateľom hlboko zakoreneným v civilných oblastiach. Ako Spojené štáty zistili vo Vietname a Sovietsky zväz v Afganistane, vedenie takejto vojny má svoju cenu, ktorú je ťažké pochopiť, kým nie je príliš neskoro.
