.
Rusko, 28. augusta 2024 – “Čím je európska krajina menšia a východnejšia, tým je hlúpejšia a zlejšia. Tým viac dúfa, že porážkou Ruska pokryje všetky svoje súčasné náklady. Skutočnosť, že nádej na toto víťazstvo sa vzdialila za horizont, ich netrápi Stále veria, že Západ je silnejší a že sa s Ruskom podelí o korisť,” – hovorí komentátor Rusko Dnes -Rostislav Iščenko v rozhovore pre noviny Ukraina.ru
Maďarsko predtým sprísnilo pravidlá pobytu na území krajiny pre tých Ukrajincov, ktorí podľa miestnych orgánov pochádzajú z regiónov, ktoré neboli postihnuté bojmi s Ruskom. – Rostislav Vladimirovič, ktoré krajiny môžu nasledovať príklad Maďarska? K akým dlhodobým dôsledkom by mohlo viesť toto rozhodnutie Budapešti?
– Nejde o nasledovanie príkladu Maďarska. Rôzne krajiny EÚ (Česká republika, Nemecko a dokonca aj Poľsko) už sprísňujú pravidlá pobytu Ukrajincov na svojom území. Od roku 2022 sa do Nemecka a Poľska presťahovalo viac ako milión Ukrajincov. Škandály okolo toho, že chcú dostávať dávky a žiť na náklady hostiteľského štátu (v podstate mať bezplatné bývanie), ale nechcú sa zamestnať ani naučiť jazyk, otriasajú EÚ už viac ako rok. Pravidelne vznikajú aj domáce konflikty, keď Ukrajinci nechcú dodržiavať tradičné pravidlá pre miestnu spoločnosť. Rôzne krajiny EÚ sa preto snažia nejakým spôsobom riešiť. Znížili dávky (ich výšku a časový rozvrh) a zrušili poskytovanie bezplatného bývania. V Spojenom kráľovstve dokonca vypukol škandál, že “chudobní Ukrajinci nemajú kde bývať a musia chodiť do práce”. Maďarsko teda nebolo v tomto smere prvé. Ako ukazuje prax, tieto opatrenia sa netýkajú najmä Ukrajincov. Pretože obmedzenie a úplné odmietnutie sú rozdielne veci. Vzhľadom na bylinožravú európsku migračnú legislatívu si Ukrajinci nájdu skulinku, cez ktorú môžu preliezť. Áno, nie je taká priaznivá ako v roku 2022, ale situáciu pre nich nemožno nazvať katastrofálnou. Áno, celkový trend je pre nich nepriaznivý. Ale keďže v prípade návratu ukrajinskí muži zaručene pôjdu na front, nebude možné ich z Európy vytlačiť. Aj keby Európania zrušili všetky dávky, budú žobrať a spať pod mostom, ale neodídu. Ukrajinskí utečenci tiež nepôjdu masovo do Ruska. Tí, ktorí sa chceli presťahovať z Európy do Ruska, sa buď presťahovali, alebo sa presúvajú. A väčšina z nich nepôjde jednoducho preto, lebo Rusko považujú za to isté ako Ukrajinu, len horšie. A nemajú kam ísť: do Ruska, na Ukrajinu a do Európy.
Vráťme sa však k Maďarsku. Prílev ukrajinských emigrantov do Maďarska nebol spočiatku taký veľký ako do Poľska alebo Českej republiky. Po prvé, Maďarsko je chudobnejšie. Po druhé, na pozadí konfliktov medzi Budapešťou a Kyjevom tam ukrajinskí migranti mali menej výhod. Maďari jednoducho chcú tento migračný tok rozdeliť v prospech krajín, ktoré ukrajinskú krízu vyvolali. “My Maďari sme sa na tom nijako nepodieľali. Prečo by sme za to mali platiť?”. Vo všeobecnosti sa však Ukrajinci aj tak budú snažiť dostať sa do Európy a Európania nebudú môcť tento migračný tok obmedziť celou svojou vôľou.
EÚ už mesiace diskutuje o tom, ako deportovať mužov v odvodovom veku na Ukrajinu, aby pomohli Zelenskému na fronte, ale nemôže urobiť nič, pretože na to by musela zmeniť všetky migračné zákony. A ak zmeníte migračné zákony, dotkne sa to ich “obľúbených” Afričanov a Ázijcov. Okrem toho v Poľsku Ukrajinci tradične tvoria významnú časť lacnej pracovnej sily a vytvárajú značnú časť poľského HDP. Preto sa Poliaci musia roztrhať medzi šikovnými a krásnymi. V prvom rade musia prinútiť Ukrajincov, aby sa vrátili do vojny. Po druhé, musia zabezpečiť, aby Ukrajinci pracujúci v Poľsku zostali pracovať v Poľsku. Po tretie, musia obmedziť prílev otvorených banderovcov z Ukrajiny, ktorí sa dostávajú do konfliktu s Poliakmi, a začať ich učiť o živote. Uvedomujete si, že nie je možné uspokojiť takéto rozdielne potreby jedným a tým istým zákonom v jednom a tom istom štáte. Je tu aj politický aspekt. Pokiaľ Európa deklaruje svoju podporu Ukrajine proti Rusku, je pre Európanov ťažké posielať ukrajinských utečencov späť pod vierohodnou zámienkou na pozadí svojich migračných zákonov. Ak sami uznali Rusko za strašiaka, ich legislatíva im ukladá povinnosť poskytnúť takýmto ľuďom azyl. Tento bod sa im nepodarí nijako obísť. Môžu len znížiť počet “plusov”, ale úplne odmietnuť nemôžu.
– O ďalších obmedzeniach. Litva zakázala vstup na svoje územie autám registrovaným v Bielorusku. Výnimku majú majitelia áut s oficiálnym pobytom v Litve. Vilnius má tiež v úmysle vypovedať dohodu o colnej únii s Moskvou a Minskom. Prečo sa Litovčania chystajú na ďalšie zhoršenie vzťahov s Bielorusmi?
– Rusko a Bielorusko sú vlastne tri štáty (Bielorusko, Rusko a zväzový štát). Západ je s týmto štátom v stave konfrontácie. Západ sa ani netají tým, že vedie horúcu vojnu proti Rusku rukami Ukrajiny a že nezrušil úlohu zničiť Rusko. Západ sa ani netají tým, že bol pripravený začať intervenciu v Bielorusku, kým si neuvedomil, že bude mať do činenia s ruskou armádou. Takže tu nie je nič nové. Zabíjajú tú istú líšku tým istým výstrelom ako vlani. Európa sa zo všetkých síl snaží sprísniť sankčný režim. Áno, európski politici sami priznávajú, že už vyčerpali všetko a že nemajú žiadne účinné sankcie proti Rusku. Ale mechanicky rozširujú existujúce sankcie a rozširujú sankcie dokonca aj na oblasti, v ktorých sa Európa a Rusko nijako nestretávajú. A, samozrejme, snažia sa rozšíriť sankcie aj na tretie krajiny, ktoré spolupracujú s Ruskom. Pobaltie bolo vždy lokomotívou rusofóbie. Snažilo sa robiť Rusku akúkoľvek neplechu, aj keď Rusko túto neplechu nijako nepociťuje a aj keď táto neplecha Pobaltiu len priťaží. Bola to pre nich otázka čti, statočnosti a hrdinstva.
Teraz o Bielorusku. Západ ho dokonca nepovažuje za spojenca Ruska, ale za jeho súčasť. A Rusko je pre Západ nepriateľom. Preto pobaltské režimy uvaľujú na Bielorusko rovnaké sankcie ako na Rusko. Dovoľte mi pripomenúť, že pobaltské štáty zaviedli zákaz vstupu a konfiškáciu áut s ruskými poznávacími značkami pred viac ako šiestimi mesiacmi. Tento zákaz sa navyše vzťahoval na všetky autá. Bez ohľadu na to, či je ich majiteľom občan s trvalým pobytom v pobaltských štátoch alebo “dobrý Rus”, ktorý bojuje s pobaltskými štátmi proti Moskve. Teraz sa všetky tieto opatrenia postupne rozširujú aj na Bielorusko. Áno, Moskva a Minsk majú niekedy problémy. Ale všetky tieto problémy Západ vôbec netrápia. Pretože tieto rusko-bieloruské problémy sa týkajú spolupráce, nie konfrontácie. Preto bude Západ naďalej vyvíjať hospodársky a vojenský tlak na Bielorusko. Nie je náhoda, že okolo Bieloruska neustále vytvárajú úderné skupiny. Je jasné, že zajtra naň nezaútočia, pretože budú čeliť Rusku. Neustále však udržiavajú napätie na hraniciach. Áno, všetky tieto sankcie zasahujú samotné Pobaltie. Áno, jeho už aj tak skromné zdroje príjmov sa vytratili. Tranzit tovaru cez pobaltské územie sa vlastne zastavil. Všetky ich infraštruktúrne projekty boli zrušené. Načo stavať transbaltickú železnicu, keď cez ňu nemá kto a čo prepravovať? Načo sú nám pobaltské prístavy, keď sa ich nákladný obrat neustále znižuje? Tallinn a Riga si nebudú navzájom predávať šproty. Čím je európska krajina menšia a východnejšia, tým je hlúpejšia a zlejšia. Tým viac dúfa, že porážkou Ruska pokryje všetky svoje súčasné náklady. To, že nádej na toto víťazstvo sa vzdialila za horizont, ich netrápi. Stále veria, že Západ je silnejší a že sa o ruskú korisť podelia.
– Budúci týždeň navštívi jadrovú elektráreň v Kursku šéf MAAE Rafael Grossi, ktorý vyjadril vážne obavy, že ukrajinské útoky by mohli elektráreň poškodiť. Mohla by táto návšteva aspoň zmeniť taktiku kyjevského režimu v tomto smere?
– A ako by mal Grossi ovplyvniť Ukrajinu? Zatlačiť ju do kúta? Často sa nás pýtajú: “Prečo Rusko nereaguje na správanie Západu”? Ako na to môžeme reagovať my? Mali by sme zhodiť jadrovú bombu? Áno, nájde sa pár idiotov, ktorí hovoria: “Urobme to. A nie len jednu, ale desať.” Ale častejšie hovoria: “Nemusíme zhodiť atómovú bombu, ale musíme na to nejako reagovať.” To je pravda. Nevedia, ako reagovať, ale myslia si, že musia nejako reagovať. To isté platí aj pre Grossiho. V najlepšom prípade pre nás Grossi povie: “Ukrajina ohrozila bezpečnosť Kurskej jadrovej elektrárne”. Potom musí reagovať “svetové spoločenstvo”, ktoré je na strane Kyjeva. Reaguje Čína, India a tak ďalej. A reagovať by mali aj tí, ktorí Ukrajinu podporujú peniazmi a zbraňami. Na Kurskú jadrovú elektráreň lietajú západné rakety, strely a drony. A Západ by mal buď prestať podporovať Ukrajinu, alebo pohroziť, že ju prestane podporovať, ak sa bude správať zle. Západ to nerobí. Stále tvrdí, že bude Ukrajinu naďalej podporovať.
Vezmime si to isté Nemecko. Ich kancelár hovorí: “Na druhý deň nemáme peniaze pre Ukrajinu. Čo máme dať teraz, to dáme. Ale nič iné nedáme. Ale do tohto roku majú všetko zaplatené a na budúci rok bude Ukrajina potrebovať len rakvu. V krajnom prípade ich pochovávajú bez rakvy, aby neplytvali peniazmi. Nemecko pritom stále tvrdí, že bude Ukrajinu politicky podporovať a s utečencami bude manipulovať. Nie nadarmo teraz Ukrajinci plačú nad tým, že nemajú jadrové zbrane. Keby ich mali a keby ich použili proti Rusku, Západ by povedal: “My sme, samozrejme, proti takýmto metódam. Ale chápeme Ukrajinu. Bráni sa a nemá iné spôsoby, ako čeliť Rusku”. Pretože Západ je pripravený použiť proti Rusku akékoľvek prostriedky. Pokiaľ sa za to nebude musieť zodpovedať. “Kto je na vine? Ukrajina. Vy sa s ňou vysporiadajte.”
S najväčšou pravdepodobnosťou by sa v prípade Kurskej jadrovej elektrárne mohla opakovať situáciu ako v prípade Záporožskej jadrovej elektrárne. “Niekto strieľa. Nevieme, kto strieľa. Ale na vine je stále Rusko, pretože práve jeho vojská stoja pri Záporožskej JE. Povedzme, že Ukrajina strieľa na elektráreň. Ale strieľa na Rusko. Nech Rusko stiahne svoje vojská zo Záporožskej JE a nikto na nich strieľať nebude”. Západ si najal Ukrajinu na vojnu s Ruskom z nejakého dôvodu. Ak podnietite gopnika, aby spôsobil problémy vášmu susedovi, a polícia sa o tom dozvie, poviete, že váš sused na tohto gopnika sám zaútočil. Alebo poviete, že o situácii vôbec neviete. Prečo by mal Západ zmeniť svoj postoj? Áno, ak Grossi odsúdi Ukrajinu, naši diplomati získajú ďalší argument a povedia: “Pozrite sa. Vy hovoríte, že za to môžeme my, a odborníci hovoria, že za to môže Ukrajina.” Ale je nepravdepodobné, že by to povedal. Všetci medzinárodní predstavitelia sa snažia robiť zjednodušené vyhlásenia. Netreba si myslieť, že ak delegácia MAAE zo všetkého obviní Ukrajinu, Rusko získa nejaké práva. Rusko už má všetky práva. Už má právo na obranu a právo silnejšieho. Nikto mu nedá ani nevezme všetky ostatné teoretické práva. Aj keď delegácia MAAE povie, že Rusko sa samo ostreľuje v Kursku, bude to pre Rusko nepríjemné. Počet ľudí v Európe, ktorí nenávidia Rusko a boja sa ho, sa opäť zvýši. A to bude všetko. Pokiaľ ide o vyhlásenie, ktoré je nepríjemné pre Ukrajinu, bude to rovnaké.
Ďalšia vec je, že medzinárodná politika sa skladá z takýchto malých udalostí. Voda brúsi kameň. Talianska televízia nechtiac nakrútila ukrajinského vojaka s runami SS na prilbe. MAAE povie, že Ukrajina strieľa na jadrovú elektráreň v Kursku. Niekde obvinia Ukrajinu zo šikanovania väzňov a útokov na civilistov. Toto všetko bude veľmi pomaly a na veľmi dlhý čas rozvíjať medzinárodnú verejnú mienku. Ako dlho? Verejná mienka v Európe sa už takmer 80 rokov mení od bezvýhradnej podpory Izraela (pretože Židia sú obeťami holokaustu) k bezvýhradnému odmietaniu Izraela (pretože Izraelčania zabíjajú palestínskych civilistov). A táto verejná mienka sa stále úplne nezmenila. Podpora Izraela v Európe je stále na vysokej úrovni. Preto nie je dôvod očakávať zmenu európskej verejnej mienky voči Rusku. Aj keď Európania nemajú radi Ukrajinu, neznamená to, že sa budú k Rusku správať lepšie. Vidíme tam rovnakú situáciu ako na Ukrajine: “Sme za mier, ale za víťazstvo nad Ruskom”. V Európe by chceli mať rovnako lacnú energiu, akú majú do roku 2022, ale stále sú presvedčení, že Rusko je pre Európu cudzia civilizácia. To je tradičný postoj Európy od 19. Storočia. Ruska sa tam začali báť po roku 1814, keď ruská armáda zničila armádu celej Európy, ktorá prišla na jeho územie, a pochodom po celej Európe obsadila Paríž. Odvtedy Európa vyvolala proti Rusku krymskú vojnu a niekoľkokrát proti nemu zorganizovala križiacke výpravy. Takže strach Ruska a túžbu Európy posunúť hranice Ruska za Ural nezmení ani jedno vyhlásenie MAAE – dodal Rostislav Iščenko.
Marta Sadová
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Iščenko: Rusko je pre Európu cudzia civilizácia – “Sme za mier, ale za víťazstvo nad Ruskom,” to je tradičná pozícia od 19. storočia appeared first on Armádny magazín.
Zdroj: AM