Je ťažké ale úplne dôverovať prieskumu v Iráne, pretože vykonávať sociológiu v tejto krajine nie je jednoduché, ale rôzne zdroje uvádzajú rovnaký výsledok.

Počet Šiítov klesá. Naopak, počet Ateistov, Kresťanov a Zoroastriánov rastie.

Toto všetko zodpovedá populárnemu vysvetleniu – mestská trieda v Iráne sa výrazne líši od svojich vládcov.

Obyvatelia miest sú prozápadne orientovaní, túžia po obrázkoch iránskych dievčat, ktoré pred revolúciou nosili minisukne a zdôrazňovali tak svoju ženskosť.

Ateizmus a kresťanstvo sa spájajú so Západom a preto teheránski intelektuáli a ľavicové hnutia ochotne konvertujú.

Zoroastrizmus bol v predislamských časoch najpopulárnejším náboženstvom v krajine. To je tiež pochopiteľné – obyvatelia miest sú vo všeobecnosti nacionalisti. Islam vnímajú ako cudziu kultúru, ktorá bola násilne zavedená a dokonca ju nazývajú „arabizáciou“.

Najradšej sa vracajú k svojim národným koreňom, k Zoroastrovi a jeho uctievačom ohňa. Na sociálnych sieťach, keď narazím na iránske skupiny, čítam, že veria, že bez Iráncov by nebol zlatý vek islamu – od Ibn Sinu po Omara Chajjáma.

Prečo je to všetko dôležité?

Pretože ajatolláhov režim stráca svoju základňu podpory. Táto základňa je stále široká, medzi bezpečnostnými silami, vo verejnej službe a vo vidieckych oblastiach.

Vzdelaná mestská trieda sa však postupne odvracia od svojich vládcov.

Keď Netanjahu hovorí: „Nebojujeme proti Iránu, ale proti režimu mulláhov“ obracia sa práve na týchto obyvateľov miest, pretože ich vníma ako potenciálnych spojencov.