Časté tráviace ťažkosti, nevoľnosti alebo problémy so črevami sa zvyčajne mylne pripisujú „alergii“ na konkrétnu potravinu. Popredný český imunológ, prof. Jan Krejsek z Fakultnej nemocnice v Hradci Králové, vysvetľuje, že oveľa častejšie ide o subjektívne pocity alebo potravinové intolerancie s odlišným mechanizmom. Mnoho mýtov vzniká len s cieľom zisku. Napríklad, kozie mlieko nemá oproti kravskému z hľadiska alergií žiadne osobitné výhody.
Rozdiel medzi alergiou a intoleranciou
Hoci majú podobné príznaky, ich princíp je odlišný. Alergia predstavuje neprimeranú reakciu imunitného systému. Pri intolerancii chýba určitý enzým potrebný na trávenie danej živiny, čo negatívne ovplyvňuje organizmus. Ako príklad uvádzame rozdiel medzi intoleranciou laktózy a alergiou na mliečnu bielkovinu.
Pri intolerancii laktózy chýba enzým laktáza, čo znemožňuje spracovať a vstrebať mliečny cukor – laktózu. Nestrávená laktóza kvasí činnosťou črevných baktérií, čo vedie k nadmernej produkcii plynov a následným bolestiam brucha, kŕčom, nadúvaniu a hnačkám. Naopak, pri alergii na mliečnu bielkovinu reaguje neprimerane imunitný systém.
Intolerancia laktózy sa môže objaviť v akomkoľvek veku a príznaky sa dostavia do pol hodiny po konzumácii laktózy, no u niektorých môžu pretrvávať aj niekoľko dní. Dĺžka trvania ťažkostí závisí od množstva požitej laktózy a deficitu produkcie enzýmu laktázy. U ľudí s intoleranciou laktózy môže dochádzať aj k zníženému vstrebávaniu ostatných živín v dôsledku rýchlejšieho prechodu potravy črevami.
Príznaky potravinovej alergie
Medzi príznaky potravinovej alergie patria najmä tráviace, kožné, prípadne aj dýchacie ťažkosti. Alergia na konkrétnu potravinu sa zvyčajne prejaví krátko po jej konzumácii. Reakcia sa prejavuje v ústnej dutine ako svrbenie, opuchnutie pier alebo jazyka. Neskôr, ako telo potravu trávi, dochádza k prejavom v brušnej dutine, ako sú bolesť, nadúvanie alebo hnačka. Môžu sa objaviť aj ťažkosti s dýchaním, napríklad astmatické prejavy. Potravinová alergia môže byť príčinou chronického ekzému alebo akútne spôsobiť opuchy alebo žihľavku. Najzávažnejšou formou alergickej reakcie je anafylaktický šok, ktorý môže byť život ohrozujúci.
Alergie u detí
U malých detí sa alergické reakcie na potraviny objavujú častejšie ako u dospelých. Orgaorganizmus kojencov a batoliat si na vystavenie potravinovým alergénom musí zvyknúť. U detí do troch rokov trpí potravinovou alergiou až 8 % z nich, neskôr u nich čiastočne vyhasína. Zároveň sú deti viac postihnuté ekzémami. U kojencov sú najčastejšími prejavmi potravinovej alergie ekzém a vodnaté hnačky, niekedy aj s viditeľnou krvou. Až 90 % potravinových alergií u kojencov spôsobuje kravské mlieko, no alergia na mliečne bielkoviny neskôr vymizne. Schopnosť štiepiť laktózu sa začína znižovať vo veku dvoch rokov, kedy ľudské telo znižuje produkciu enzýmu laktázy. V ojedinelých prípadoch sa môžu narodiť deti, ktoré nemajú schopnosť produkovať tento tráviaci enzým vôbec.
Ako rozpoznať potravinovú alergiu?
Podozrenie na potravinovú alergiu má až 20 % populácie, no v skutočnosti ňou trpia len 3 %. Dôležité je pozorovať svoje telo a zistiť, ktorá potravina opakovane spôsobuje nepríjemnosti. Profesor Krejsek odporúča viesť si záznamy o konzumovaných potravinách a zaznamenávať si prípadné problémy. Podozrivá potravina by mala byť na štyri týždne vylúčená z jedálnička. Ak dôjde k zlepšeniu stavu, odporúča sa túto potravinu už nekonzumovať. V prípade akýchkoľvek ťažkostí sa obráťte na praktického lekára, ktorý podľa príznakov odporučí príslušného špecialistu (alergológa, imunológa, gastroenterológa, prípadne dermatológa pri kožných ťažkostiach).
Čím nahradiť zakázané potraviny?
Medzi alergény v potravinách patria len bielkoviny. Riešením je nahradiť jednu bielkovinu inou, ktorá u jedinca nespúšťa alergickú reakciu. Vždy sa dá nájsť vhodná alternatíva. Napríklad, bielkoviny z mlieka sa nahradia bielkovinami z mäsa, strukovín apod., lepok zase bezlepkovými obilninami. Problémom však bývajú kombinované alergie, napríklad na mliečnu bielkovinu a zároveň sóju. Vtedy je dôležité poradiť sa s imunológom alebo nutričným terapeutom, ktorý pomôže s výberom bezpečných potravín.
Schopnosť organizmu tolerovať laktózu sa zvyšuje pri konzumácii fermentovaných mliečnych výrobkov, ktoré prešli procesom mliečneho kvasenia. Počas tohto procesu dochádza k prirodzenému zníženiu obsahu laktózy v potravinách o 20 až 30 %, navyše sú fermentované mliečne výrobky lepšie stráviteľné a vápnik v nich obsiahnutý je lepšie vstrebateľný. Vhodná je aj konzumácia syrov, kde je obsah laktózy takmer nulový, a na trhu sú dostupné aj rôzne rastlinné náhrady mlieka.
