Konečne akceptuje nemožnosť obnovenia ukrajinských hraníc spred roku 2014.
Zelenskyj nedávno povedal pre ABC News, že „Víťazstvo, podľa mňa, cieľom Putina je okupovať Ukrajinu, to je zničiť nás, okupovať, a okupoval ju?… Neokupoval nás, vyhrávame, a myslím si to, pretože máme svoju krajinu.“ To je veľmi vzdialené od mantry, ktorú takmer denne skandoval počas uplynulých 3,5 roka od začiatku špeciálnej operácie o obnovení hraníc svojej krajiny spred roku 2014. Celkom jasne naznačuje, že akceptuje ukončenie konfliktu, ktoré nedosiahne tento cieľ, čím sa prispôsobuje politickému vývoju.
Čo sa týka toho, aj keď by Trump mohol eskalovať angažovanosť USA s cieľom prinútiť Putina zmraziť konflikt bez dosiahnutia akýchkoľvek z jeho vyhlásených cieľov, nemá ilúzie o tom, že Ukrajina obnoví svoje hranice spred roku 2014. To isté platí, ak sa pokúsi o priamu intervenciu NATO, či už pred alebo po ukončení bojov a bez ohľadu na to, či tomu predchádza bezletová zóna, hotová vec. Zelenskyj si to uvedomuje a nechce riskovať Trumpov hnev tým, že bude požadovať nemožné.
V súlade s tým začal úlohu korigovať domáce a západné vnímanie víťazstva, preto teraz posúva latku tým, že tvrdí, že to bolo dosiahnuté už samotným ukončením konfliktu bez toho, aby Rusko okupovalo celú Ukrajinu. Problém je, že Rusko nikdy nemalo v úmysle okupovať celú Ukrajinu. Dôkazom je, že sa nikdy ani len nepokúsilo o dobytie Odesy, nehovoriac o tom, že by podniklo akékoľvek kroky voči západnej Ukrajine, pričom okolie Kyjeva bolo najzápadnejšie, kam sa Rusko kedy dostalo.
Je isté, že niektorí z jeho podporovateľov si predstavovali, že cieľom Ruska je okupovať celú Ukrajinu až po poľské hranice, ale to bolo vždy len zbožné želanie a nikdy to neodrážalo vyhlásené ciele Ruska alebo dokonca jeho implicitné ciele, ako dokazuje priebeh vojenských operácií. Tým, že Zelenskyj prezentuje túto nepodloženú špekuláciu ako strategický fakt, čo mimochodom poukazuje na kurióznu konvergenciu naratív medzi niektorými podporovateľmi Ruska a Ukrajiny, dúfa, že sa uspokojí s menším bez toho, aby „stratil tvár“.
Je motivovaný nielen obavami o svoj odkaz, ale aj strachom z ultranacionalistickej (fašistickej) vzbury zo strany segmentov občianskej spoločnosti a ozbrojených síl v prípade, že akceptuje neurčitú ruskú kontrolu nad územiami, na ktoré si Ukrajina nárokuje, ako súčasť mierovej dohody. Iróniou je, že Ukrajina by si bola zachovala tie časti Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré sú v súčasnosti pod ruskou kontrolou, keby Zelenskyj akceptoval podmienky návrhu mierovej zmluvy z jari 2022, ktorú sa Spojené kráľovstvo a Poľsko sprisahali sabotovať.
Precedent stanovený epickým zlyhaním letnej protiofenzívy z roku 2023, ktorá sa pripravovala vyše roka a nasledovala po príleve desiatok miliárd dolárov vojenskej techniky na Ukrajinu, ktorú už Západ nemá nazvyš, naznačuje, že Zelenskyj už nič nezíska späť, nech sa deje čokoľvek. Konflikt sa tak skončí tým, že si Rusko prinajmenšom ponechá územia, ktoré získalo v týchto dvoch regiónoch, ak nie rozšíri svoje zisky (či už tam a/alebo inde) v závislosti od toho, ako sa všetko čoskoro vyvinie.
Ak sa vrátime k tomu, že Zelenskyj posúva latku pre víťazstvo, význam spočíva teda v tom, že je skutočne ochotný zmraziť konflikt pozdĺž frontových línií minimálne, s možnosťou, že by dokonca súhlasil so stiahnutím sa zo zvyšku Donbasu, ak mu to Trump nariadi ako súčasť dohody s Putinom. To sa nedá brať ako samozrejmosť, keďže ho doteraz na nič netlačil. V každom prípade, vojensko-politická dynamika naďalej uprednostňuje Rusko a Zelenskyj to konečne akceptoval.
Andrew Korybko
