Len málokto si môže dovoliť masívne clo zo strany USA, nehovoriac o sankciách, a väčšina z nich nie je ochotná spáliť mosty s USA z ideologických dôvodov na úkor svojich bezprostredných ekonomických záujmov.

Indický minister zahraničných vecí Dr. Subrahmanyam Jaishankar začiatkom tohto mesiaca objasnil, že „India nikdy nebola za dedolarizáciu. Momentálne neexistuje žiadny návrh na zavedenie meny BRICS. BRICS diskutuje o finančných transakciách, ale Spojené štáty sú naším najväčším obchodným partnerom a my nemáme vôbec záujem oslabiť dolár. Bolo to v reakcii na Trumpovo vyhrážanie sa uvalením 100% ciel na každú krajinu, ktorá dedolarizuje. Tu sú tri základné informácie pre tých, ktorí to nedodržali:

* 6. september 2024: „Členstvo v BRICS alebo jeho nedostatok v skutočnosti nie je taký veľký problém“

* 1. novembra 2024: „Dosiahol posledný samit BRICS vôbec niečo hmatateľného významu?“

* 2. decembra 2024: „Trumpove hrozby voči BRICS sú založené na falošných predpokladoch“

Ako vysvetlil prvý, „BRICS možno prirovnať k konferencii Zoom: členovia sa aktívne zúčastňujú rozhovorov o finančnej multipolarite, partneri sledujú ich diskusie v reálnom čase a všetci ostatní, ktorí sa o ne zaujímajú, sa potom dozvedia o výsledku.“ Druhý potvrdil pravdivosť tohto hodnotenia po tom, čo posledný samit BRICS nemal iný hmatateľný výsledok ako spoločné vyhlásenie. A nakoniec, posledný potvrdzuje náhľad predchádzajúcich dvoch, ktorý opravuje falošné predstavy o BRICS.

India je na tempe, aby sa do roku 2030 stala treťou najväčšou svetovou ekonomikou, čo si vyžaduje nepretržité toky amerických investícií a zachovanie prístupu na jej obrovský trh. Zároveň však chce aj internacionalizovať rupiu. Táto posledná spomenutá politika nie je dedolarizácia ako taká, ale pragmatická a forma hedgingu, takže Trump by nemal byť príliš znepokojený. Očakáva sa tiež, že bude mať najindofilnejšiu administratívu v histórii, ktorá sa bude aj tak zdráhať sankcionovať Indiu.

Indický spôsob predstavuje model, ktorý majú nasledovať ďalšie krajiny globálneho Juhu. Len málokto si môže dovoliť masívne clo zo strany USA, nehovoriac o sankciách, a väčšina z nich nie je ochotná spáliť mosty s USA z ideologických dôvodov na úkor svojich bezprostredných ekonomických záujmov. Navyše tí, ktorí sa chopia tejto šance, sa stávajú závislými od niekoho iného, ​​konkrétne od Číny. Preto je táto politika na úkor suverenity, aj keď ironicky sa predpokladá, že ju posilní.

Stredná cesta medzi uväznením v dolárovom systéme a prežívaním jeho hnevu po pokuse o oslobodenie je postupné zvyšovanie používania vlastných národných mien. Paralelne s tým môže pomôcť prístup k alternatívnym nezápadným platformám, ako sú čínske a čokoľvek, čo BRICS môže alebo nemusí odhaliť, ale nesmú sa stať náhradou. Cieľom je diverzifikovať meny a platformy, nie nahradiť jednu závislosť druhou, a implementácia bude chvíľu trvať.

Ak nepríde čierna labuť, ktorá úplne zmení globálny finančný systém, dolár pravdepodobne zostane svetovou rezervnou menou a Trump podnikne drastické kroky proti Číne, ak sa odváži odhaliť takzvaný „petroyuan“. Jeho zúrivosti budú čeliť aj dodávatelia a klienti, ktorí sa ho tiež rozhodnú využiť. „Petroyuan“ preto môže zostať len eufemizmom pre potenciálne používanie tejto meny zo strany Číny v niektorých jej bilaterálnych energetických dohodách, pričom v strednodobom horizonte pravdepodobne zaostáva za očakávaniami.

Z dlhodobého hľadiska je príliš ďaleko na to, aby sa dalo predpovedať, ale ak USA za Trumpa udržia trendy dedolarizácie pod kontrolou a inštitucionalizujú prostriedky, ktoré sa od neho očakávajú, bude to mať prirodzene nepriaznivý vplyv na internacionalizáciu jüanu. Nanajvýš by sa mohol začať viac používať aj v bilaterálnych obchodných dohodách, ale hlavným strategickým cieľom USA je, aby dolár zostal obľúbenou menou v energetických obchodoch. Internacionalizácia rubľa, ako to urobilo Rusko so svojimi energetickými dohodami, vôbec nie je hrozbou pre dolár.

Jediným dôvodom, prečo sa to stalo, bolo to, že USA zakázali ostatným používať doláre pri nákupe ruských energetických produktov, ale obmedzenie a nakoniec dokonca zrušenie týchto sankcií (ako aj súvisiaceho zákazu používania SWIFT v Rusku) by pravdepodobne mohlo zvrátiť tento trend. veľký stupeň. Koniec koncov, pre každého je oveľa pohodlnejšie vrátiť sa k starému poriadku, hoci americké zbrane vo finančnom systéme od roku 2022 zanechali dojem, ktorý povedie k ďalšiemu zaisteniu.

Akokoľvek to môže znieť „politicky nekorektne“, Čína už dodržiava niektoré z tých istých západných sankcií proti Rusku, hoci ich stále oficiálne kritizuje ako hegemónnych. Dokazujú to čínske BRICS New Development Bank a SCO Bank, ktoré pozastavili projekty v Rusku a nepovolili prevod ruských poplatkov, ako sa tu a tu dokazuje. RT tiež upozornila na problémy Ruska s platbami s Čínou začiatkom septembra, ktoré tu boli podrobne analyzované.

Preto by mohlo byť nerozumné, aby sa ktorákoľvek krajina stala závislou od Číny propagovaním radikálnej dedolarizačnej politiky, pretože neexistuje žiadna záruka, že ľudová republika bude mať chrbát. Faktom je, že komplexná vzájomná závislosť Číny so Západom je príliš hlboká, a to výrazne obmedzuje jej možnosti tvorby finančnej politiky, čím sa vysvetľuje, prečo úplne nepodporila Rusko. Toto pozorovanie by mohlo viesť k dobrovoľným obmedzeniam medzi ašpirujúcimi dedolarizačnými štátmi.

Žiadna zodpovedná krajina ako India by sa necítila dobre, keby sa plne vrátila k bývalému systému, takže zvýšené používanie národných mien a využívanie alternatívnych platforiem bude pretrvávať aj v budúcnosti. Pokiaľ tieto trendy zostanú zvládnuteľné a od Trumpa sa očakáva, že pre tento účel urobí maximum, v dohľadnej dobe sa neočakávajú žiadne radikálne zmeny. Všetko sa bude naďalej pohybovať viac-menej rovnakým smerom, ale postupným tempom, a to je v tomto okamihu najlepšie pre Západ a globálny Juh.

Andrew Korybko