Latinský názov
Viscum album
Doba zberu
Január, Február, December
Zbierame
vňať (konárik a list)
O imele bielom
Imelo biele (Viscum album) – čeľaď imelovcovitá
Imelo biele je malý, dvojdomý, vždyzelený, silno rozkonárený ker. Cudzopasí na konároch ovocných a divorastúcich stromov pomocou haustórií, ktoré prenikajú pod kôru a rozkonárujú sa v dreve hostiteľa. Stonka je holá, vajcovitá, žltozelená, vysoká 30-50 cm. Konáriky sú členité, na uzloch sa nachádzajú listy, kvety a plody. Listy sú kožovité, hrubé, podlhovasté, celistvookrajové, protistojné a tvrdé. Kvety sú drobné, žltozelené, uložené po troch až piatich. Plody sú okrúhle, zo začiatku zelené a po dozretí biele alebo zeleno žlté bobule s čiernymi semenami.
Čo obsahuje imelo biele – účinné látky
Obsahuje polyproteid viskotoxín, cholín, histamín, kyselinu aminomaslovú, inozit, flavonoidy, vosk, sacharidy, škrob, lipidy a iné.
Imelo biele – použitie a účinky na zdravie
imelo sa používa na zníženie tlaku pri hypertónii
spomaľuje srdcový tep
zabraňuje krvácaniu pri maternicových krvácaniach, krvácaní z nosa
dlhotrvajúcej menštruácii a krvácajúcich hemoroidoch
odstraňuje pocit návalu krvi do hlavy zvlášť v klimaktériu
potlačuje chorobne zvýšenú činnosť štítnej žľazy
uplatňuje sa ako protikŕčový prostriedok pri epilepsii
chorobách nervového systému
arterioskleróze, artróze, spondylóze a chronických ochoreniach kĺbov
Imelo biele – zber
Konáriky a listy zbierame v zimných mesiacoch (december-február), ale zbierať ich možno po celý rok, no iba z imela cudzopasiaceho na boroviciach. Konáriky odrezávame alebo lámeme pomocou lana. Potom ich očistíme od nezelených konárikov a sušíme v tieni pri teplote do 45 stupňov. Zle vysušené imelo sčernie.
Upozornenie
Liečbu imelom treba konzultovať s lekárom, vo väčších dávkach je rastlina jedovatá!
