Podľa najnovšieho prieskumu sa rekordne nízke množstvo Američanov – len 58 % dospelých – cíti veľmi alebo mimoriadne hrdých na to, že sú Američanmi. Pokles je najvýraznejší medzi demokratmi a nezávislými voličmi.

Nie príliš hrdí na to, že sú Američanmi

Údaj 58 % predstavuje pokles o deväť percentuálnych bodov oproti minulému roku a o päť bodov pod predchádzajúce minimum z roku 2020.

Len 36 % respondentov, ktorí sa identifikujú ako demokrati, uviedlo, že sú na svoju národnú príslušnosť veľmi alebo mimoriadne hrdí. Ide o druhýkrát, kedy toto číslo kleslo pod 50 % – prvý pokles sa odohral počas prvého Trumpovho funkčného obdobia.

„V tejto krajine máme zaručené mnoho slobôd, čo je naozaj dôvod na hrdosť,“ povedala 35-ročná Denise Mylin z Havre de Grace v Marylande. „Avšak v posledných rokoch mám pocit, že základné práva, ktoré by mali byť základom vlastenectva, sa vytrácajú. Nie sú dostatočne chránené, ako by mali byť, alebo ako boli v minulosti.“

Ani nezávislí voliči nie sú výnimkou – len 53 % z nich je veľmi alebo mimoriadne hrdých na svoju americkú príslušnosť. To je o sedem percentuálnych bodov menej ako minulý rok, čo bol dovtedy najnižší zaznamenaný údaj.

„V podstate sme za posledných 20 rokov nespravili takmer nič,“ konštatoval Morris Fiorina, profesor politológie na Stanfordovej univerzite. „Nemôžem sa teda čudovať, že Američania strácajú dôveru vo vládu a pýtajú sa – na čo vlastne byť hrdí?“

Republikáni zostávajú hrdí

Republikáni naopak vykazujú stabilne vysokú mieru národnej hrdosti od začiatku merania v roku 2001. Momentálne je to 92 %, čo je nárast oproti 85 % v minulom roku.

„Som hrdý na to, že som Američan,“ povedal 32-ročný Andrew Weglein z Pittsburghu v Pennsylvánii. „Môžete žiť vo veľkom meste, kde je veľa možností, alebo na vidieku, kde sú životné náklady nízke. Cítim sa bezpečne – či už vďaka možnosti legálne nosiť zbraň, alebo vďaka práci miestnej polície a armády. Som na svoju krajinu hrdý.“

Hrdosť republikánov klesla pod 90 % iba trikrát v histórii prieskumov: v roku 2016 na konci druhého Obamovho mandátu a následne medzi rokmi 2020 a 2024 počas Bidenovej administratívy.

Najvyššia miera národnej hrdosti nezávisle od politickej príslušnosti bola zaznamenaná v roku 2002 po útokoch z 11. septembra, kedy 91 % respondentov deklarovalo veľkú alebo mimoriadnu hrdosť. Rovnaký údaj sa opakoval v roku 2004, no odvtedy už hranicu 90 % neprekročil.

„Pripomína mi to ďalšie prieskumy. Dôvera vo vládu klesá už od 60. rokov,“ dodal Fiorina. Podotkol, že pokles vlastenectva súvisí aj s absenciou bipartizmu. „Ronald Reagan a Tip O’Neill v roku 1983 – republikánsky prezident a demokratický predseda Snemovne reprezentantov – spoločne zachránili sociálne zabezpečenie na celú generáciu. O tri roky neskôr presadili komplexnú imigračnú reformu, ktorú dodnes neprekonali. Bill Clinton a Newt Gingrich vyrovnali rozpočet. Napriek rozporom niečo dokázali.“

Generačné rozdiely

Najvýraznejšie rozdiely sa ukázali pri porovnaní rôznych vekových skupín.

Najvyššiu mieru národnej hrdosti (83 %) vykázala generácia ticha (narodená pred rokmi 1946), zatiaľčo medzi Generáciou Z (narodenou v rokoch 1997–2012) to bolo len 41 %.

Mileniáli (1980–1996) boli rozpoltení – 58 % sa považovalo za veľmi alebo mimoriadne hrdých. U baby boomrov (1946–1964) to bolo 75 % a u Generácie X (1965–1979) 71 %.

„Mladšia generácia vidí len súčasné problémy, zatiaľčo staršie generácie si pamätajú aj lepšie časy,“ vysvetlil Fiorina.

Weglein a Mylin majú rozdielne politické názory, no v pohľade na mladých Američanov sa zhodli.

„Mladí ľudia, ktorí vychádzajú z college, nemajú nádej,“ povedal Weglein. „Životné náklady sú vysoké, kúpiť si dom je čoraz ťažšie a preklenúť sociálne rozdiely takmer nemožné.“

„Nemôžem hovoriť za všetkých, no väčšina Američanov v súčasnosti finančne zápasí,“ dodala Mylin. „Ekonomika nie je stabilná, trh s bývaním je v kríze, školstvo zaostáva. Dokonca aj ústavné práva sú pre mnohých ohrozené.“

V nasledujúcom roku bude Trumpova administratíva podporovať vlastenectvo v rámci osláv 250. výročia nezávislosti USA.

Alex Delia (zástupca šéfredaktora) a Zachary Hill (videoseditor) sa podieľali na tvorbe tejto správy.