Téma neutrality Slovenska nie je len odbornou otázkou geopolitickej orientácie, ale aj zásadným politickým rozhodnutím, ktoré si vyžaduje široký spoločenský konsenzus. Preto sme sa rozhodli osloviť všetky relevantné politické subjekty pôsobiace na Slovensku. Cieľom bolo získať priame stanoviská, ktoré umožnia čitateľom porovnať názory rôznych strán bez sprostredkovania a predsudkov.
V nasledujúcej časti prinášame odpovede, z hnutia Republika:
Ako by neutralita Slovenska konkrétne prispela k zabezpečeniu mieru a ochrane jeho obyvateľov, miest a infraštruktúry pred vojenskými konfliktmi?
V prvom rade, neutralita Slovenska musí byť podložená demokratickou vôľou národa, politickou odvahou a garantovaná mocnosťami. Môže znížiť pravdepodobnosť zatiahnutia do konfliktov, pretože by sme sa vyhýbali alianciám a cudzím základniam. Takýto status by mohol podporiť diplomatické vzťahy so všetkými stranami a zvýšiť vnímanie Slovenska ako mierotvorného štátu. Zároveň by neutralita mohla odradiť potenciálnych agresorov, ktorí by nechceli vyvolať medzinárodné odsúdenie za útok na neangažovanú krajinu. Samozrejme, prípadná neutralita by si vyžadovala zvýšené výdavky do obrany, keďže by sa už nedalo spoliehať na tzv. kolektívnu obranu. Ale popravde, neutrálne štáty v Európe majú dnes paradoxne nižšie náklady na obranu ako Slovensko, lebo nie sú súčasťou vzájomných sporov veľmocí.
Akým spôsobom by neutralita posilnila nezávislosť Slovenska a jeho slobodu v medzinárodnej politike, umožňujúc mu konať výhradne v národnom záujme?
Umožnila by nám prijímať rozhodnutia v medzinárodných vzťahoch bez tlaku zo strany aliancií a geopolitických blokov. Posilnilo by to našu suverenitu a schopnosť presadzovať vlastné záujmy bez povinnosti zúčastniť sa na konfliktoch iných. Navyše by sme mali väčšiu flexibilitu v zahraničnej politike a v budovaní vyvážených vzťahov.
V čom spočíva potenciál Slovenska stať sa mediátorom v medzinárodných sporoch, ak by prijalo status neutrality?
Stredná Európa má strategickú polohu priamo „v zóne dotyku“ západného a východného priestoru. Ak by Slovensko prijalo tento status, mohlo by si vybudovať dôveryhodné postavenie nestranného aktéra v medzinárodných vzťahoch. Táto dôveryhodnosť by nám umožnila ponúknuť územie adiplomatické služby ako priestor na rokovania. Sme v srdci Európy a vďaka našim skúsenostiam s rôznymi kultúrami by sme hrali úlohu „mosta“ medzi Východom a Západom.
Ako by neutralita ovplyvnila ekonomickú stabilitu a rozvoj Slovenska, a akým spôsobom by prilákala investorov?
Stabilita a bezpečnosť krajiny je na prvom mieste. Tým sa znižujú rizikové faktory pre investorov, čo podporuje investície. Stabilné bezpečnostné prostredie a nestrannosť vkonfliktoch by mohli prilákať firmy hľadajúce predvídateľné podmienky pre podnikanie. Alebo má niekto dojem, že sa investície vyhýbajú krajinám ako Švajčiarsko, Malta, Írsko a Rakúsko?
Mohlo by presmerovanie verejných prostriedkov z obranného rozpočtu na rozvojové projekty, v prípade neutrality, priniesť hmatateľné benefity pre slovenskú spoločnosť?
Určite áno! Presmerovanie časti výdavkov z obrany na oblasti ako školstvo, zdravotníctvo či infraštruktúra by zvýšilo životný štandard a podporilo dlhodobý sociálno-ekonomický rozvoj. Investície do verejných služieb by priniesliproduktivitu, inovácie a odolnosť voči krízam.
Akú rolu by neutralita zohrávala pri posilňovaní národnej identity a ochrane slovenskej kultúry a hodnôt?
Našu národnú identitu a kultúrne dedičstvo treba chrániť bez ohľadu na to, či budeme alebo nebudeme členmi nejakého bloku. Naše kultúrne dedičstvo nás drží pri koreňoch a pripomína nám, že životaschopnosť a štátnosť Slovákov je niečo, na čom môžeme byť právom hrdí. To nám dáva sebavedomie a zodpovednosť za vlastné smerovanie v medzinárodnom priestore.
Aké sú hlavné výzvy a prekážky, ktorým by Slovensko čelilo pri prechode na neutrálny status?
Prechod Slovenska na neutrálny status by určite narazil na geopolitický odpor, najmä zo strany spojencov v NATO, a čelili by sme aj vnútropolitickým nezhodám. Neutralita by zároveň vyžadovala rozsiahlu reorganizáciu zahraničnej politiky a obrany. Ale nič nie je nemožné. Vidíme, že svet sa veľmi výrazne mení, a je prezieravé byť pripravený na všetky potenciálne scenáre.
Ako by sa zmenili medzinárodné vzťahy Slovenska so susednými krajinami a globálnymi mocnosťami, ak by sa stalo neutrálnym štátom?
Pri susedných krajinách by nemuselo dôjsť k výraznej zmene. Neexistuje na svete len aliancia NATO, ale aj bilaterálne dohody, ktoré hovoria o vzájomnej spolupráci a možných zárukách. S niektorými štátmi by možno došlo k ochladeniu vzťahov. S inými zase k zlepšeniu, najmä na strane neutrálnych štátov. Všetko je o komunikácii a nastavení budúceho fungovania.
Akú úlohu by mala hrať verejná mienka a politická vôľa pri presadzovaní a udržiavaní neutrality Slovenska?
Verejná mienka musí byť kľúčový faktor pri rozhodovaní, keďže ide o zásadný krok v bezpečnostnej politike štátu. Politická vôľa musí reflektovať vôľu občanov, zabezpečiť demokratickú legitimitu rozhodnutia a pripraviť krajinu na nové výzvy. Na udržanie neutrality by bolo potrebné dlhodobé spoločenské úsilie, aby sa predišlo nestabilite a vnútorným sporom.
Aké dlhodobé výhody a nevýhody by neutralita priniesla Slovensku z pohľadu jeho budúcnosti a postavenia vo svete?
Výhody sú zjavné. Môžeme rátať s tým, že by sme mali šancu hrať sprostredkovateľskú úlohu v medzinárodných konfliktoch a posilniť diplomatickú prestíž Slovenska. Mali by sme voľnejšie ruky pri rozvoji vzťahov s rôznorodými partnermia zvyšovaní suverenity. Niektorí hovoria o nevýhode prinákladoch na obranu a obmedzenom význame Slovenska vo svete. Keď sa však pozrieme okolo seba, ani dnes nehráme gigantickú úlohu v globálnom meradle a zvýšené náklady by to vôbec znamenať nemuselo. Najmä ak vidíme, že výdavky neutrálnych štátov v Európe na obranu sú v skutočnosti nižšie ako tie kolosálne výdavky, do ktorých nás tlačí NATO.
