Tereza Mikovcová: Z gymnázia rovno na Imperial College v Londýne
„V živote by mi nenapadlo, že budem vedkyňa,“ hovorí s úsmevom devätnásťročná Tereza Mikovcová. Po prázdninách nastupuje študovať biochémiu na druhú najprestížnejšiu univerzitu sveta, londýnsku Imperial College. Prijímacie skúšky ale paradoxne neboli tým najťažším, s čím sa na ceste k vysnívanému štúdiu musela popasovať.
Jej láska k vede sa zrodila v prvom ročníku gymnázia, a to hneď na prvej hodine biológie. „Preberali sme vtedy cytológiu, čo je náuka o bunkách. Úplne ma to chytilo, pretože tie mechanizmy sú základom života samotného,“ vypráva zanietene. Téma ju fascinovala natoľko, že sa do nej rozhodla ponoriť hlbšie – prečítala štúdie, počúvala podcasty a začala premýšľať, ako si teoretické poznatky „osahať“ v praxi.
Kopec odvahy a jeden e-mail
Vtedy šestnásťročná Tereza nakoniec zobrala odvahu a oslovila profesora z Akadémie vied. „Chcela som sa prísť len pozrieť do laboratória a niečo sa od neho naučiť. Spätne sa mi ale potom ozval, či by som tam nechcela pracovať na svojej stredoškolskej odbornej činnosti,“ opisuje svoju cestu do prestížneho ústavu, kde nakoniec pôsobila dva a pol roka.
Švajčiarska stáž a fascinácia baktériami
Ďalším veľkým míľnikom potom bola jej týždenná stáž vo Švajčiarsku, ktorú si tiež zariadila po vlastnej osi. Na jednej z prednášok narazila na profesora Marka Baslera, ktorý pôsobil v Bazileji. „Rozprával tak zapálene o bakteriálnej patogenéze, že ma to pohltilo. Okamžite som vedela, že s takým človekom by som chcela spolupracovať,“ opisuje Tereza. A tak neváhala a rovno mu napísala. Krátko nato už stála pri laboratórnom stole v Biocentre a skúmala baktérie. Práve tu sa jej záujem o mikrobiológiu ešte prehĺbil.
Londýnsky sen a česká realita
Po maturite sa rozhodla štúdiu venovať v zahraničí, konkrétne na prestížnej Imperial College v Londýne. „Kladie sa tu veľký dôraz na aplikovaný výskum a podporu inovatívnych projektov,“ vysvetľuje svoju voľbu. Aby ale mohla nastúpiť do prvého ročníka, musela vyriešiť otázku financií. Po Brexite je totiž školné pre Čechov až štyrikrát drahšie a možnosť študentskej pôžičky bola zrušená. Na prvý rok štúdia tak Tereza potrebovala získať zhruba 1,7 milióna korún.
Rozhodla sa kvôli tomu usporiadať dokonca zbierku. „Čakala som, že to bude kontroverzné, pripadala som si tam medzi tými príbehmi nepatrične. Ale prekvapilo ma, že mi prišli primárne pozitívne reakcie, tých negatívnych bolo len pár. Väčšinou išlo o sexistické narážky alebo poznámky k môjmu vzhľadu,“ priznáva dlhovlasá blondínka, ktorá sa s predsudkami ohľadom toho, že nevyzerá ako vedkyňa, stretáva denne. „Na druhej strane sa mi po zverejnení zbierky ozvalo množstvo mladých vedcov, ktorí ma žiadali o rady a tipy.“
Osud vzala do vlastných rúk
Tereza ale nespoliehala len na zbierku, rozhodla sa opäť vziať osud do vlastných rúk a pustila sa do ďalšieho obepisovania. „Už v tom mám prax,“ smeje sa. „Oslovila som nadácie, filantropov, súkromných podnikateľov. A vďaka nim sa čiastku na prvý rok štúdia podarilo vybrať počas štyroch mesiacov.“ Ako to bude ďalšie roky, to sa uvidí. „Dúfam, že mi zase pomôžu nadácie, nielen tie české, ale aj zahraničné. A nechávam ešte otvorenú zbierku,“ hovorí s tým, že by v zahraničí chcela zostať až do doktorátu. Po ňom plánuje návrat späť do Česka. „Toľko ľudí mi tu pomohlo, chcela by som im to vrátiť,“ vysvetľuje.
Momentálne Tereza odpočítava posledné dni do odletu a mladým vedcom odkazuje, aby sa nebáli ísť za svojím snom. „Mala som veľké šťastie na ľudí, ale nie vždy mi prišla kladná odpoveď,“ priznáva s tým, že aj ona častejšie počúvala „nie“ než „áno“. „Najdôležitejšie ale je nebrať si to osobne. Odmietnutie je obrovská súčasť rastu, bez toho to ani nejde. Nepoznám nikoho úspešného, kto by nebol tisíckrát odmietnutý,“ hovorí.
