Slovenský knižný sprievodca po pútnických miestach Česka sa blíži k záveru
Michal Bařinka sa podujal na ambiciózny cieľ – vytvoriť trojdielneho knižného sprievodcu, ktorý by predstavil 150 domácich pútnických miest. Podľa jeho slov takýto detailný sprievodca na knižnom trhu absentoval. Dva diely už vyšli a stali sa bestsellermi. Na vydanie tretieho, záverečného dielu prebieha kampaň na portáli Hithit.
Prečo navštevovať pútnické miesta?
Pútnické miesta podľa autora lákajú nielen veriacich, ale aj milovníkov umenia, architektúry a zvedavých turistov. Príťažlivý je genius loci a umelecká hodnota. Na výstavbu niektorých svätýň boli vynaložené obrovské finančné prostriedky a často ich projektovali prvotriedni architekti a zdobili diela známych umelcov. Pútnické miesta tak predstavujú jedinečné múzeá umenia, imž neraz galérie závidia.
Sú kvalitnou alternatívou k hradom, zámkom a iným pamiatkam preplneným počas turistickej sezóny. Cirkvená turistika sa u nás len začína rozvíjať.
Trilógia Pútnické miesta Česka ako turistický sprievodca
Cieľom bolo predstaviť 150 najkrajších a najnavštevovanejších pútnických miest – v každej knihe 50 lokalít rozdelených podľa krajov. Každé heslo v knihe pozostáva z troch častí – zakladateľskej legendy, histórie lokality a prehliadky pútnického miesta. Autor sa nesústredil len na opis exteriéru, ale predstavuje aj súčasné vybavenie kostola, obdobie jeho vzniku a zobrazené postavy či výjavy. Dôležitý je zrozumiteľný jazyk aj pre tých, ktorí v kostole nie sú doma. Text dopĺňajú aktuálne fotografie exteriéru aj interiéru.
Priebeh práce na sprievodcovi
Pre fotodokumentáciu interiéru bolo potrebné získať povolenie od duchovného správcu a (arci)biskupstva. Zaistenie prístupu napriek vyťaženosti duchovných bolo možné vďaka ich ústretovosti. Podmienky fotografovania sa líšili v závislosti od vlastníctva objektov.
Unikátnosť sprievodcu a časová náročnosť
Práce na trilógii začali v roku 2018. V záverečnom diele bude predstavených 50 pútnických miest z Moravy a Sliezska. Ak bude zbierka úspešná, stane sa táto trilógia najucelenejším sprievodcom po pútnických miestach v Česku.
Kto budoval pútnické miesta?
V barokovej ére bola najčastejším stavebníkom šľachta. Pripomínajú to erby nad hlavným vstupom alebo pri hlavnom oltári kostola. Pútnické chrámy boli často miestom posledného odpočinku mecenášov, napríklad bazilika v Jablonnom v Podještědí, ktorú nechal postaviť hrabě František Antonín Berka z Dubé.
Návštevnosť pútnických miest v minulosti
Pútnické miesta navštevovali zástupcovia rôznych spoločenských vrstiev. Napríklad Bohosudov v Krušných horách navštívilo v rokoch 1653 až 1708 viac ako 1,5 milióna pútnikov.
Púte ako forma psychohygieny
České slovo „pouť“ má viac významov – náboženskú udalosť, ďalekú cestu, ale aj kolotoče a cukrovú vatu. Púte sú obľúbené aj v súčasnosti. Konajú sa pešie púte zakončené omšou v pútnickom kostole. Stúpa záujem o Svatojakubskú cestu. Putovanie predstavuje pre mnohých formu psychohygieny, pričom pútnický chrám je prirodzeným a vznešeným cieľom dlhej cesty.
Doba potrebná na objavenie 150 pútnických miest
Objavenie 150 miest trvalo autorovi 6 rokov systematického cestovania, pričom reálne navštívil okolo 200 miest.
Rozšírenosť pútnictva v českých krajinách
Najväčší rozkvet pútnictvo zažívalo v baroku – preto má mnoho svätýň barokovú fasádu a vybavenie. Bola to „zlatá éra“, ktorá začala po tridsaťročnej vojne.
Nové pútnické miesta
Príkladom je kostol Nanebevzetí Panny Marie v Neratově s presklenou strechou, ktorý má zvláštnu atmosféru.
Osobný vzťah k pútnickému miestu
Autor má blízky vzťah k Skokom v západných Čechách, kde jeho aktivita začala.
Prekvapenia pri bádaní
Prekvapili ho čísla návštevnosti v baroku, keď napríklad Bohosudov navštívilo počas 50 rokov 1,5 milióna pútnikov.
Dostupnosť putovania pre bežných ľudí
Štatistiky dokazujú, že púte boli rozšírené aj v ľudových vrstvách. Nevoľníci potrebovali povolenie od zemepána, od ktorého im niekedy na cestu prispel.
Pútnictvo v baroku ako rozvoj turizmu a cestovania
Púte boli jednou z mála príležitostí, kedy mohli ľudia opustiť úzky okruh svojho domova.
Púť ako zážitková turistika
Ľudia sa odpútali od stereotypu, ocitli sa v inom prostredí a kultúre. Doložené sú prípady, kedy si pútnici cestou užívali a utrácali peniaze.
Vplyv na rozvoj ekonomiky a infraštruktúry
Pútnické miesto na panstve bolo ekonomicky výhodné, pretože pútnici prinášali peniaze do regiónu.
Finančný zámer
V 19. storočí niektoré miesta vznikli skôr s finančným zámerom než zo zbožnosti. Napríklad v Suchom Dole na Broumovsku dochádzalo k údajným mariánskym zjaveniam.
Podmienky vzniku pútnického miesta
Pútnické miesta mali zakladateľskú legendu o zjavení alebo zázračnom uzdravení. Miesto muselo potvrdiť svoju legitimitu napríklad opakovanými zázrakmi, ktoré boli zapísané do knihy zázrakov. Pútnici, ktorým bolo vyhovené, zanechávali votívne dary.
