Skip to content
Menej ako minútu min.
⏱️ Čas čítania: 7 min (1,207 slov)

Green Deal a Agenda 2030: Cesta k prosperite alebo globálna nástraha? Nová budúcnosť alebo technokratická pasca pre ľudstvo?

Green Deal a Agenda 2030 sú často prezentované ako plány na záchranu planéty a vytvorenie spravodlivej budúcnosti.

Agenda 2030, prijatá v roku 2015 všetkými 193 členskými štátmi OSN (vrátane Slovenska), bola odprezentovaná ako cesta k „udržateľnému rozvoju“ – no realita môže byť úplne iná!

 

Green Deal, jeho EURópska odnož, má zasa viesť k uhlíkovej neutralite a ekologickej transformácii.

 

No sú tieto plány naozaj o záchrane planéty, alebo ide o premyslený systém na globálnu kontrolu a centralizáciu moci?

Agenda 2030 sa opiera o 17 cieľov udržateľného rozvoja, ktoré na prvý pohľad znejú ušľachtilo: koniec chudoby, rovnosť, zdravie, vzdelanie, čistá energia.

Ale pod lesklou fasádou sa skrýva systémová rekonfigurácia sveta: ekonomiky, vlastníctva, potravín, energií, slobody slova, zdravia, výchovy aj osobnej identity. Čo je naozaj pod povrchom?

Rozoberme si kľúčové body a ich možné dôsledky:

1. Koniec chudoby alebo prerozdelenie bohatstva?

Agenda 2030 sľubuje odstránenie chudoby, no namiesto podpory individuálneho podnikania či lokálnych ekonomík sa zdá, že cieľom je masívne prerozdelenie majetku na globálnej úrovni.

Svetové ekonomické fórum (WEF) v roku 2016 uviedlo víziu: „Do roku 2030 nebudete nič vlastniť – a budete šťastní.“

Je strata súkromného vlastníctva naozaj cestou k prosperite, alebo ide o centralizáciu moci v rukách elít?

 

2. Zdravie pod kontrolou?

Cieľ „zdravie a kvalita života“ znie lákavo, no čoraz častejšie sa spája s digitálnym zdravotníctvom.

Biometrické a vakcinačné pasy, sledovanie zdravotných údajov, sociálne kreditné systémy a regulované „zdravotné“ normy, ako ich poznáme z niektorých krajín, vyvolávajú otázky.

Môže byť podobný model v budúcnosti použitý aj pre nás?

 

3. Vzdelanie alebo indoktrinácia?

Agenda presadzuje „kvalitné vzdelanie“, no kritici poukazujú na to, že nejde o rozvoj kritického myslenia, ale skôr o ideologickú výchovu, ako o skutočné vzdelanie.

Vzdelávacie programy OSN čoraz viac propagujú klimatické a rodové otázky, často na úkor tradičných hodnôt a vedeckého skepticizmu.

Je toto vzdelanie, alebo ideologická výchova?

 

4.  Energetická transformácia a jej cena?

Green Deal tlačí na prechod k obnoviteľným zdrojom, no zároveň oslabuje energetickú nezávislosť.

Čistá energia“ – Green Deal presadzuje zničenie energetickej sebestačnosti štátov, namiesto diverzifikácie tlačí na zánik fosílnych palív, ktoré dnes ešte držia pri živote milióny ľudí.

Následky? Drahá energia, blackouty. Napríklad Nemecko po odstavení jadrových elektrární čelí vyšším cenám energií a závislosti od dovozu. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) môžu náklady na prechod k uhlíkovej neutralite dosiahnuť bilióny dolárov.

Kto ich zaplatí? A čo ak výsledkom budú energetické krízy a chudoba?

 

5. Rovnosť alebo strata identity?

Cieľ „znižovania nerovností“ – rovnosť sa presadzuje násilným multikulturalizmom a migráciou, ktoré rozkladajú národné identity a sociálnu stabilitu.

Napríklad vo Švédsku viedla masová migrácia k nárastu kriminality, ako uviedli švédske štatistiky v rokoch 2015–2020.

Je nútená rovnosť naozaj riešením?

 

6. 15-minútové mestá: sloboda alebo dozor?

Koncept „udržateľných miest“ zahŕňa tzv. 15-minútové mestá, kde má byť všetko dostupné pešo alebo na bicykli. Na prvý pohľad ekologické. Systémy ako smart cities, podporované OSN a WEF, využívajú kamery, senzory a algoritmy na monitorovanie obyvateľov – ľudia sa budú pohybovať výlučne pod kontrolou a bez možnosti voľného pohybu mimo „zón“

Je to vízia pohodlia, alebo digitálneho väzenia?

 

7.  Partnerstvá bez demokracie?

Agenda 2030 otvorene počíta s prepojením vlád, nadnárodných korporácií a mimovládnych organizácií, ktoré nepodliehajú demokratickej kontrole. Toto je vláda technokratických elít bez mandátu do „partnerstiev“.

 

Tieto štruktúry však často obchádzajú demokratické procesy. Napríklad WEF, ktoré nie je volené, má obrovský vplyv na globálne politiky. Ako píše filozof John Ralston Saul: „Demokracia nie je o efektívnosti, ale o slobode. Technokratické systémy nahrádzajú slobodu kontrolou.“

Citácie kľúčových hráčov, ktoré hovoria za všetko:

Klaus Schwab, zakladateľ WEF:

„Budúcnosť už nie je o súťaži štátov. Je to o formovaní globálneho riadenia sveta.“

„Štvrtá priemyselná revolúcia povedie k fúzii našej fyzickej, digitálnej a biologickej identity.“

Táto vízia naznačuje prepojenie ľudí s technológiami, čo vyvoláva otázky o súkromí a autonómii.

 

António Guterres, generálny tajomník OSN:

„Agenda 2030 je plánom pre globálnu transformáciu spoločností.“

„Agenda 2030 je plánom pre ľudí, planétu a prosperitu.“

No ak je plán taký pozitívny, prečo ho sprevádza toľko kontroverzií a nedôvery?

 

Yuval Noah Harari, <a href="https://seo-consulting.sk/“ title=“poradca“>poradca WEF:

„Budúci človek bude hacknuteľný organizmus. Sloboda bude prežitok minulosti.“

„V budúcnosti budú dáta najcennejším zdrojom. Tí, ktorí ich kontrolujú, budú kontrolovať svet.“

Tieto slová naznačujú, že Agenda 2030 a Green Deal môžu byť o niečom inom, než je ekológia – o moci nad dátami a ľuďmi.

 

??? Otázka pre každého z nás znie:

Sme naozaj svedkami udržateľného rozvoja? Alebo sme ticho zatiahnutí do nového systému, kde bude všetko riadené zhora – bez možnosti výberu, bez súkromného vlastníctva, bez tradičných hodnôt, bez slobody?

 

Je Green Deal naozaj o ochrane prírody, alebo o vytvorení nového ekonomického a sociálneho poriadku? Môžeme veriť, že globálne inštitúcie, ktoré nie sú volené, konajú v našom záujme?Ak „nikto nebude nič vlastniť“, kto bude vlastniť všetko?

 

Podľa ekonóma Thomasa Sowella: „Každý plán, ktorý sľubuje rovnosť výsledkov, končí obmedzením slobody.“ Agenda 2030 a Green Deal môžu byť dobre mienené, no história učí, že veľké plány často vedú k nečakaným dôsledkom.

 

Agenda 2030 nie je konšpiračná teória – je to oficiálny dokument OSN, dostupný na ich webe. Green Deal je zasa legislatívny balík EÚ, ktorý ovplyvňuje životy miliónov. Otázka nie je, či tieto plány existujú, ale čo znamenajú pre našu budúcnosť.

 

??? Budeme mať viac slobody, alebo menej? Budeme prosperovať, alebo sa staneme závislými na systéme?

 

Prestaňme slepo dôverovať pekným frázam. Udržateľnosť je dôležitá, ale nie za cenu straty slobody, identity a súkromia.

 

!!! Je čas čítať medzi riadkami a pýtať sa: Komu slúži Agenda 2030? A kto na nej zarobí?

 

Autor: Miloš Kováčik

Miloš Kováčik
⏱️ Čas čítania: 7 min (1,207 slov)

Green Deal a Agenda 2030: Cesta k prosperite alebo globálna nástraha? Nová budúcnosť alebo technokratická pasca pre ľudstvo?

Green Deal a Agenda 2030 sú často prezentované ako plány na záchranu planéty a vytvorenie spravodlivej budúcnosti.

Agenda 2030, prijatá v roku 2015 všetkými 193 členskými štátmi OSN (vrátane Slovenska), bola odprezentovaná ako cesta k „udržateľnému rozvoju“ – no realita môže byť úplne iná!

 

Green Deal, jeho EURópska odnož, má zasa viesť k uhlíkovej neutralite a ekologickej transformácii.

 

No sú tieto plány naozaj o záchrane planéty, alebo ide o premyslený systém na globálnu kontrolu a centralizáciu moci?

Agenda 2030 sa opiera o 17 cieľov udržateľného rozvoja, ktoré na prvý pohľad znejú ušľachtilo: koniec chudoby, rovnosť, zdravie, vzdelanie, čistá energia.

Ale pod lesklou fasádou sa skrýva systémová rekonfigurácia sveta: ekonomiky, vlastníctva, potravín, energií, slobody slova, zdravia, výchovy aj osobnej identity. Čo je naozaj pod povrchom?

Rozoberme si kľúčové body a ich možné dôsledky:

1. Koniec chudoby alebo prerozdelenie bohatstva?

Agenda 2030 sľubuje odstránenie chudoby, no namiesto podpory individuálneho podnikania či lokálnych ekonomík sa zdá, že cieľom je masívne prerozdelenie majetku na globálnej úrovni.

Svetové ekonomické fórum (WEF) v roku 2016 uviedlo víziu: „Do roku 2030 nebudete nič vlastniť – a budete šťastní.“

Je strata súkromného vlastníctva naozaj cestou k prosperite, alebo ide o centralizáciu moci v rukách elít?

 

2. Zdravie pod kontrolou?

Cieľ „zdravie a kvalita života“ znie lákavo, no čoraz častejšie sa spája s digitálnym zdravotníctvom.

Biometrické a vakcinačné pasy, sledovanie zdravotných údajov, sociálne kreditné systémy a regulované „zdravotné“ normy, ako ich poznáme z niektorých krajín, vyvolávajú otázky.

Môže byť podobný model v budúcnosti použitý aj pre nás?

 

3. Vzdelanie alebo indoktrinácia?

Agenda presadzuje „kvalitné vzdelanie“, no kritici poukazujú na to, že nejde o rozvoj kritického myslenia, ale skôr o ideologickú výchovu, ako o skutočné vzdelanie.

Vzdelávacie programy OSN čoraz viac propagujú klimatické a rodové otázky, často na úkor tradičných hodnôt a vedeckého skepticizmu.

Je toto vzdelanie, alebo ideologická výchova?

 

4.  Energetická transformácia a jej cena?

Green Deal tlačí na prechod k obnoviteľným zdrojom, no zároveň oslabuje energetickú nezávislosť.

Čistá energia“ – Green Deal presadzuje zničenie energetickej sebestačnosti štátov, namiesto diverzifikácie tlačí na zánik fosílnych palív, ktoré dnes ešte držia pri živote milióny ľudí.

Následky? Drahá energia, blackouty. Napríklad Nemecko po odstavení jadrových elektrární čelí vyšším cenám energií a závislosti od dovozu. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) môžu náklady na prechod k uhlíkovej neutralite dosiahnuť bilióny dolárov.

Kto ich zaplatí? A čo ak výsledkom budú energetické krízy a chudoba?

 

5. Rovnosť alebo strata identity?

Cieľ „znižovania nerovností“ – rovnosť sa presadzuje násilným multikulturalizmom a migráciou, ktoré rozkladajú národné identity a sociálnu stabilitu.

Napríklad vo Švédsku viedla masová migrácia k nárastu kriminality, ako uviedli švédske štatistiky v rokoch 2015–2020.

Je nútená rovnosť naozaj riešením?

 

6. 15-minútové mestá: sloboda alebo dozor?

Koncept „udržateľných miest“ zahŕňa tzv. 15-minútové mestá, kde má byť všetko dostupné pešo alebo na bicykli. Na prvý pohľad ekologické. Systémy ako smart cities, podporované OSN a WEF, využívajú kamery, senzory a algoritmy na monitorovanie obyvateľov – ľudia sa budú pohybovať výlučne pod kontrolou a bez možnosti voľného pohybu mimo „zón“

Je to vízia pohodlia, alebo digitálneho väzenia?

 

7.  Partnerstvá bez demokracie?

Agenda 2030 otvorene počíta s prepojením vlád, nadnárodných korporácií a mimovládnych organizácií, ktoré nepodliehajú demokratickej kontrole. Toto je vláda technokratických elít bez mandátu do „partnerstiev“.

 

Tieto štruktúry však často obchádzajú demokratické procesy. Napríklad WEF, ktoré nie je volené, má obrovský vplyv na globálne politiky. Ako píše filozof John Ralston Saul: „Demokracia nie je o efektívnosti, ale o slobode. Technokratické systémy nahrádzajú slobodu kontrolou.“

Citácie kľúčových hráčov, ktoré hovoria za všetko:

Klaus Schwab, zakladateľ WEF:

„Budúcnosť už nie je o súťaži štátov. Je to o formovaní globálneho riadenia sveta.“

„Štvrtá priemyselná revolúcia povedie k fúzii našej fyzickej, digitálnej a biologickej identity.“

Táto vízia naznačuje prepojenie ľudí s technológiami, čo vyvoláva otázky o súkromí a autonómii.

 

António Guterres, generálny tajomník OSN:

„Agenda 2030 je plánom pre globálnu transformáciu spoločností.“

„Agenda 2030 je plánom pre ľudí, planétu a prosperitu.“

No ak je plán taký pozitívny, prečo ho sprevádza toľko kontroverzií a nedôvery?

 

Yuval Noah Harari, <a href="https://seo-consulting.sk/“ title=“poradca“>poradca WEF:

„Budúci človek bude hacknuteľný organizmus. Sloboda bude prežitok minulosti.“

„V budúcnosti budú dáta najcennejším zdrojom. Tí, ktorí ich kontrolujú, budú kontrolovať svet.“

Tieto slová naznačujú, že Agenda 2030 a Green Deal môžu byť o niečom inom, než je ekológia – o moci nad dátami a ľuďmi.

 

??? Otázka pre každého z nás znie:

Sme naozaj svedkami udržateľného rozvoja? Alebo sme ticho zatiahnutí do nového systému, kde bude všetko riadené zhora – bez možnosti výberu, bez súkromného vlastníctva, bez tradičných hodnôt, bez slobody?

 

Je Green Deal naozaj o ochrane prírody, alebo o vytvorení nového ekonomického a sociálneho poriadku? Môžeme veriť, že globálne inštitúcie, ktoré nie sú volené, konajú v našom záujme?Ak „nikto nebude nič vlastniť“, kto bude vlastniť všetko?

 

Podľa ekonóma Thomasa Sowella: „Každý plán, ktorý sľubuje rovnosť výsledkov, končí obmedzením slobody.“ Agenda 2030 a Green Deal môžu byť dobre mienené, no história učí, že veľké plány často vedú k nečakaným dôsledkom.

 

Agenda 2030 nie je konšpiračná teória – je to oficiálny dokument OSN, dostupný na ich webe. Green Deal je zasa legislatívny balík EÚ, ktorý ovplyvňuje životy miliónov. Otázka nie je, či tieto plány existujú, ale čo znamenajú pre našu budúcnosť.

 

??? Budeme mať viac slobody, alebo menej? Budeme prosperovať, alebo sa staneme závislými na systéme?

 

Prestaňme slepo dôverovať pekným frázam. Udržateľnosť je dôležitá, ale nie za cenu straty slobody, identity a súkromia.

 

!!! Je čas čítať medzi riadkami a pýtať sa: Komu slúži Agenda 2030? A kto na nej zarobí?

 

Autor: Miloš Kováčik

Translate »