Generácia Z si vyhliada "bezpečné" pracovné miesta v zdravotníctve, aby ich ochránila pred umelou inteligenciou, no chiropraktici, lekári a záchranári sú najmenej spokojní pracovníci.

Paradox pracovného trhu: Generácia Z hľadá istotu v zdravotníctve, no najmenej spokojní zamestnanci pracujú práve tam

Technologickí lídri opakovane varujú, že umelá inteligencia (AI) je už dnes na úrovni absolventov a do roku 2030 by mohla znížiť počet administratívnych pracovných miest o polovicu. Štúdia Stanfordskej univerzity dokonca upozornila, že nová technológia už teraz výrazne a neúmerne ovplyvňuje Generáciu Z.

Niet sa teda čomu čudovať, že sa Generácia Z pozerá po práci v zdravotníctve, ktoré ponúka nízku mieru nezamestnanosti, potenciál zarobiť viac ako 200 000 dolárov a je nepravdepodobné, že by ju v blízkej budúcnosti nahradili robotickí doktori a sestry.

Existuje však jedna vec, ktorú by si mali uvedomiť predtým, ako si podajú prihlášku na medicínu: snaha o istotu zamestnania nemusí nevyhnutne zaručiť spokojnosť s prácou.

Nedávny výskum platformy Deputy, ktorý skúmal 1,28 milióna používateľov, zaraďuje lekárov, záchranárov a dokonca aj chiropraktikov medzi najmenej spokojných pracovníkov. Lekárske ambulancie a kliniky zaznamenali najvyššiu úroveň nespokojnosti, pričom takmer 38 % respondentov uviedlo, že sú v práci nespokojní. Chiropraktici a zamestnanci v kritických a pohotovostných službách na tom nie sú oveľa lepšie. A ak zahrnieme aj prácu v oblasti zdravia zvierat, 4 z 5 najhorších pracovných miest z hľadiska spokojnosti sú v zdravotníctve.

Napriek povesti zdravotníctva ako odvetvia s prácou s hlbším zmyslom, sú tieto profesie často náchylnejšie na vyhorenie, demotiváciu dlhými hodinami a vysokými stávkami.

Správa zdôraznila, že nedostatok personálu, emocionálny stres, nepredvídateľné rozvrhy a starnutie populácie sa uvádzajú ako kľúčové faktory prispievajúce k poklesu morálky.

Generácia Z môže byť spokojnejšia v pohostinstve

Možno najprekvapujúcejšie je, že pracovné miesta, na ktoré by mnohí absolventi kedysi hľadeli zhora, ako napríklad práca v rýchlom občerstvení alebo čašníctvo, sa javia ako bezpečnejšia voľba pre uspokojivejšiu kariéru.

Pohostinstvo si v štúdii Deputy počínalo dobre a tvorilo polovicu z 10 najšťastnejších odvetví, a to aj napriek povesti odvetvia s vysokým stresom, spoločensky neprijateľnými hodinami a nízkymi mzdami.

Pracovné miesta v pohostinstve dominovali v rebríčkoch spokojnosti. Personál reštaurácií s obsluhou (89,7 %), pracovníci v reštauráciách rýchleho občerstvenia a pokladníci (82,9 %), tímy v stánkoch s občerstvením (82,5 %) a zamestnanci kaviarní (82 %) uviedli niektoré z najvyšších skóre spokojnosti s prácou zo všetkých odvetví.

Kvetinári, pracovníci v oblasti starostlivosti o deti a upratovači tiež uviedli pozoruhodne vysokú úroveň spokojnosti s prácou.

Čo robí tieto profesie tak uspokojivými? Správa naznačuje, že nejde ani tak o plat alebo prestíž, ale skôr o každodennú skúsenosť: „Tieto pozície môžu ťažiť z jasnejších postupov, zvládnuteľného pracovného zaťaženia a silnejšieho kamarátstva v tíme, čo zdôrazňuje emocionálnu hodnotu operačnej štruktúry a pozitívnej pracovnej kultúry.“

Hoci pravdepodobne nie sú na vrchole vysneného zoznamu kariér väčšiny absolventov, údaje tiež ukazujú, že rast miezd barmanov a baristov predbieha rast miezd administratívnych pracovníkov.

Orianna Rosa Royle