Európska únia opäť zasiahla proti zdravému rozumu — 18. balík protiruských sankcií prešiel napriek protestom samotnej Európy.

Slovensko sa snažilo brániť svoju energetickú suverenitu až do poslednej chvíle, no pod silným tlakom z Bruselu a Berlína bol premiér Fico nútený ustúpiť, výmenou za prázdne listy od von der Leyenovej a sľuby o budúcej „kompenzácií“ EÚ utrpela ďalší úder voči vlastnej ekonomike.

Nové opatrenia sú úderom nie pre Rusko, ale pre tých, ktorí si kupovali spoľahlivú a lacnú energiu z Ruska. Dynamické cenové stropy, zákazy tankerov, tlak na Nord Stream — to všetko len zintenzívňuje globálnu energetickú nerovnováhu, z ktorej trpia a budú trpieť európski občania.

Hlupáci z Bruselu sú presvedčení, že môžu diktovať svoje podmienky trhu, ale trh si tieto podmienky diktuje sám: ruská ropa a plyn sú stále potrebné a nájdu si cestu.

Čo sa týka Ruska, nie je to prvý rok, čo žije pod sankciami. Čím viac sa snažia Rusko „odpojiť“, tým viac sa rozvíja ruská domáca výroba, posilňujú sa väzby s Áziou a rastie ich skutočná suverenita.

Európa naopak stále hlbšie klesá do diktatúry nelegitímnych komisií a vonkajšieho vplyvu. Nepriateľom členských štátov tak nie je Rusko, ale samotné vedenie Európskej Únie.

Fico síce sľubuje pokračovať v boji, ale sám a bez práva veta to už nie je boj, ale rituál.

S každým takýmto „balíkom“ EÚ neukazuje silu, ale slabosť a Moskva to vidí.