O to väčšia škoda, že Slovensko sa v piatok večer nebude môcť spoľahnúť na Stanislava Lobotku. V uplynulých rokoch najlepšieho futbalistu v krajine. Lobotka na svojej pozícii patrí medzi najlepších hráčov na svete a pod trénerom Francescom Calzonom je jednoznačným lídrom mužstva. Žiaľ, nedávno sa zranil a tak nielen v Belfaste, ale ani v pondelok v Trnave proti Luxembursku, nenastúpi. Jeho absencia bude citeľná.
Plzenské pľúca
Taliansky tréner nemá príliš na výber. Miesto Lobotku tak pravdepodobne zaujme Patrik Hrošovský. Skúsený, 33-ročný záložník z Genku.
„Nie sme radi, keď sa naši najlepší hráči zrania. Verím, že Stano sa čoskoro uzdraví. Ja som však pripravený,“ hlásil nenápadný muž na jednom z tohto týždňových mediálnych termínov slovenskej futbalovej reprezentácie.
Za národný tím debutoval 19. novembra 2014 v priateľskom domácom zápase proti Fínsku (2:1). Odvtedy sa v reprezentácii objavil 59-krát, väčšinou „naskakoval“ zo striedačky. Ako náhrada za Lobotku, prípadne predtým Juraja Kucku.
„Každý sme iný typ, nedá sa to porovnávať. Každý má svoje vlastnosti a ja pevne verím, že dokážem pomôcť tímu niečím iným,“ reagoval Hrošovský.
V belgickej lige odohral v uplynulých troch zápasoch plnú porciu minút a súčasťou základnej zostavy bol aj v úvodných dvoch kolách ligovej fázy Európskej ligy. Genk má za sebou dve víťazstvá v domácej súťaži, po ktorých mu patrí siedme miesto.
Hoci v reprezentácii sa objavuje prakticky celú poslednú dekádu, nepatrí medzi jej výrazné postavy. Jednak za to môže rola náhradníka, ale aj Hrošovského povahové črty. Nikdy nestál o mediálnu pozornosť, neplnil titulky novín.
Dokonca aj na trávniku pôsobí nenápadne, je to pracant, ktorý neodmietne žiadnu „čiernu robotu“.
V Česku, kde strávil podstatnú časť kariéry, ho novinári dokonca nazvali „viktoriánskymi“ pľúcami. Lebo hoci je rodákom z Prievidze, v Plzni ho dodnes považujú za svojho.
Zo dňa na deň
Hrošovského príbeh je nevšedný a vymyká sa všetkým futbalovým zvyklostiam. Pôsobí mimoriadne pokorne, ale na ihrisku je všade.
„Je ako Ferdo Mravec, na akúkoľvek prácu,“ písal Jan Palička z Mladej fronty Dnes, keď tento Slovák po desiatich rokoch opúšťal Plzeň a za päť miliónov eur zamieril do belgického Genku.
Autor stihol ešte dodať, že v českej lige by ste len ťažko našli väčšieho poctivca a vytrvalca. Do Plzne prišiel ako dorastenec z Trenčína. Postupne hosťoval v druholigovom Sokolove a v Ústí, prvé ligové štarty zbieral až na jeseň 2014 u nováčika zo Znojma.
„Myslel som si, že tam zostanem aj na jar,“ priznával, keď sa ho ešte ako nesmelého chlapca pýtali českí novinári.
Lenže tesne predtým sa Plzni zranil Marek Hanousek a 21-ročný Hrošovský cestoval do Donecku. A potom aj do Lyonu. Priamo do pohárovej Európy.
„Ešte nedávno som za Lyon hral na PlayStation, teraz som si zahral proti nemu na trávniku v európskej súťaži. Je to krásny zážitok, takmer ako sen. Počas zimy som ani len nepomyslel na to, že sa ma taký zápas môže týkať. Tréner však povedal, že mi verí ako aj celému mužstvu.“
Médiá často pripomínajú, že Hrošovský sa učil od veľkého futbalového virtuóza – Pavla Horvátha. „A učil sa veľmi poctivo. Nakoniec starnúceho futbalového romantika vytlačil zo zostavy,“ píše iDNES.cz. Paradoxne, obaja oslavujú narodeniny v jeden deň – 22. apríla.
Žiadna veľká rivalita medzi nimi nebola, keď Horváth zhodil dres a sadol si na trénerskú lavičku, z pozície asistenta si Hrošovského veľmi obľúbil.
„Doslova si naňho potrpím, pretože je to futbalista, ktorý má niečo, čo nemajú ostatní. Je to náš drahokam. Vzhľadom na to, aký je mladý, to má v hlave veľmi dobre usporiadané. Typ ako on mi je oveľa bližší ako tvrdý obranca či šikovný krídelný útočník.“
Ako Casemiro
A Plzeň, mesto, v ktorom sa Hrošovský postupne usadil a tiež aj v češtine zmaturoval, si ho veľmi obľúbila. Bez prehnaného hyperbolizovania – v klube sa stal legendou. Snaživý, obetavý, nikdy nič neodflákol.
Spravidla počas zápasov nabehal aj trinásť kilometrov. Bol to muž, ktorý sa na ihrisku staral o to, aby v radoch Plzne vládol poriadok.
A robil tak aj na slávnom San Bernabeu, na ktorého trávnik vybehol na jeseň 2018. Plzeň hrala v Lige majstrov a slovenský záložník žiaril. Hoci jeho tím prehral 1:2, Hrošovský mal svoj deň. Jeden gól dal, v druhej obrovskej šanci fatálne zlyhal. Viktoria bola lepšia, na Real vystrelila dvanásťkrát. Hrošovský bol jej jednoznačný motor.
„Mali sme jedného či dvoch hráčov, ktorí sa kvalite súpera priblížili,“ tvrdil po stretnutí aj tréner Pavel Vrba. Ten, kto duel sledoval, vedel, že myslí aj na Hrošovského.
„Aj keď so mnou možno veľa ľudí súhlasiť nebude, trúfnem si povedať, že keby hral trebárs na pozícií Casemira v Reale Madrid, tak by nebol oveľa horší ako on,“ vyhlasoval v tej chvíli v štúdiu Orange Sport legendárny Horváth.
Bolo len otázkou času, kedy si po Hrošovského príde lepšie situovaný klub. A do Štruncových sadov ponuky chodili… Z Anglicka, z Ruska, zo Španielska. Hovorilo sa o West Hame, či Getafe. Generálny riaditeľ Adolf Šádek ich však poctivo odmietal.
„Patrikovi sme odchod sľúbili už trikrát a vždy sme ho nakoniec zlomili, aby u nás zostal. Prijal to a hral výborne. Ukázal skvelý charakter.
Na galavečeri Ligovej asociácie však zrazu vedľa mňa posadil svoju manželku a boli na mňa dvaja. Vycítil som, že majú o zmenu veľký záujem,“ opisoval vtipnú situáciu Šádek.
Bol to napokon Genk a 5,2 milióna eur, ktoré ho zlomili. V tých časoch jeden z najväčších prestupov, aký kedy Plzeň spravila.
„Patrik je úplne bezproblémový chlapec. Nikdy som s ním neriešil žiadny problém. S tými dobrými deťmi nemáte až toľko práce, keďže nie sú toľko na očiach. Aj keď za Plzeň nestrelil toľko gólov, koľko možno chcel, pre náš klub urobil veľmi veľa. Priznávam, že sme mu v odchode nemohli a ani nechceli brániť,“ lúčil sa s ním plzenský funkcionár.
Mentor a inventár
Ono sa to nezdá, ale Hrošovský si v belgickom tíme odkrútil už šesť sezón. V mužstve, kde hrajú predovšetkým mladšie ročníky, je už akýsi inventár. A mentor. Za Genk odohral dovedna 245 stretnutí, dal dvadsať gólov a na rovnaký počet naservíroval finálnu prihrávku. Dvakrát bol blízko titulu, v poslednej sezóne skončil s klubom tretí.
Vážia sa ho tam. Tak ako v Plzni. Za obetavosť. Za oddanosť. Azda aj preto s ním – hoci má už 33 rokov – vo februári predĺžili zmluvu o ďalší rok. „KRC Genk sa stal mojím druhým domovom. Moja rodina sa tu cíti výborne, narodili sa tu moje deti. Tento klub má v mojom srdci výnimočné miesto,“ vravel Hrošovský.
Pritom ešte nedávno sa špekulovalo o jeho návrate do Plzne.
Momentálne má však iné starosti. Čaká ho dôležitý zápas a je pravdepodobné, že takú veľkú zodpovednosť v národnom drese ešte nikdy nemal. Duel v Severnom Írsku by Slovákov mohol priblížiť k postupu na MS.
„Keď chlapci hrali na majstrovstvách sveta v Južnej Afrike, mal som osemnásť a fandil som im ako blázon. Keď zdolali Talianov, sledovali sme zápas v Prievidzi na námestí,“ spomínal pred rokmi.
Medzitým sa sám zúčastnil na troch európskych šampionátoch. Ak však chce o rok nasledovať partiu z roku 2010, patrilo by sa v Belfaste vyhrať. Tak ako to urobili Šesták a spol. pred šestnástimi rokmi.
